Juraj BAJUS & Zdenka BUKOVINOVÁ
Päťdesiat rokov je z hľadiska histórie okamihom, ale v živote školy predstavuje mnoho zmien a významných udalostí. A tak aj naša škola, Stredná priemyselná škola M. C. Sklodowskej vo Svite, prešla vo svojom vývoji mnohými zmenami, ktoré dotvorili jej súčasný charakter. Rozvoj priemyslu vo Svite si vyžadoval stredoškolskú inštitúciu, ktorá by vychovávala strednotechnických odborníkov, a tak v roku 1951 vznikla Vyššia priemyselná škola chemická. Už v čase svojho vzniku to bola škola s vysokou úrovňou vyučovacieho procesu, jedna z mála škôl v podtatranskom regióne. Za 50 rokov jej existencie opustilo jej brány 5372 absolventov denného štúdia a množstvo absolventov večerného a externého štúdia. Mnohí z nich sa stali špičkovými odborníkmi a dnes zastávajú významné posty nielen v chemickom priemysle.
V budúcom školskom roku 2002/2003 budú sa môcť žiaci základných škôl prihlásiť na štúdium v nasledujúcich študijných odboroch: monitorovanie životného prostredia, chémia liečiv, technológia odevov, textilná technológia - pletiarstvo, technické a informatické služby v textile a odevníctve.
Jubileum je vždy dôvodom na rekapituláciu, na hodnotenie i perspektívu. Polstoročnicu oslávia pedagógovia, zamestnanci školy, pozvaní hostia, absolventi a súčasní študenti na slávnostnom stretnutí dňa 6. 12. 2001, čím sa vytvorí príležitosť nazrieť hlbšie do minulosti a postaviť si nové ciele do budúcnosti.
SPŠ M. C. Sklodowskej vo Svite očami študentky
Pre každého človeka je šťastie niečo iné. Pre mňa, teraz už s odstupom času, bolo veľké šťastie práve to, že som sa rozhodla študovať na SPŠ M. C. Sklodowskej chémiu.
Nerozhodné a váhavé kroky ma v jeden septembrový deň priviedli do staršej budovy, ktorá svojou architektúrou zapadala do predstáv továrnika a veľkopodnikateľa T. Baťu o vytvorení netypického priemyselného mestečka. Teraz si s úsmevom spomínam na svoju odpudivú reakciu, ktorú vyvolala zvláštna vôňa či skôr zápach už pri vstupe do budovy školy. Dávala mi jasne najavo, že mám dočinenia s niečím, čo by malo byť mojou budúcou profesiou.
Koľko študentov rôznych generácií malo tie isté pocity!? Moje sebavedomie stúplo, keď sme odetí do čistých bielych pláštov vstúpili do chemického laboratória a zrazu som mala pocit, že som to práve ja, kto možno pri väčšej usilovnosti a troche šťastia urobí niečo objavné, niečo, čo sa aspoň pripodobní úsiliu a objavným pokusom slávnej Márie Curie Sklodowskej, ktorej meno dodalo punc odbornosti našej školy.
Ubiehali dni, mesiace, roky. Dotvorila sa moja osobnosť na tejto škole? Nastúpilo sklamanie, či radosť z dobre vykonanej práce?
Moja aktivita na strednej škole sa začala veľmi zvláštne. Nikdy som nebola výbornou žiačkou, ale dôslednou prípravou a zvyšovaním záujmu som sa snažila dokázať svoje schopnosti. Tak sa zrodila dôvera medzi mnou a profesorom, čo sa mi vo vyšších ročníkoch zúročilo.
Dĺžkou trvania sa akoby roky premenili na mesiace. Trvalo len okamih a ja som zrazu štvrtáčka, a keď sa obzriem dozadu a oprášim krídlom spomienok predchádzajúce roky, zisťujem, že som pyšná na to, že moja námaha nebola zbytočná. Formovala sa moja osobnosť, rozširovali sa vlastné názory, naučila som sa chápať ostatných a vidieť vo všetkom niečo dobré, potrebné.
Dokážem čeliť aj iným problémom, ako sú chemické výpočty a technologické postupy? Cítim, že som schopná komunikovať na úrovni, za ktorú sa nemusím hanbiť vystúpiť kdekoľvek a konkurovať komukoľvek.
Dnes mám naozaj pocit, že sa stáva zo mňa človek, o akom som ešte niekedy pri prvom vstupe do tejto budovy ani nesnívala. Soche, ktorá sa štyri roky tvarovala, bola vdýchnutá duša dotvárajúca skutočnú osobnosť, za ktorú chcem poďakovať všetkým tým ľudským umelcom, ktorí sa na nej podieľali. Nie som iba chemik oblečený do bieleho plášťa, ale som človek dýchajúci dobou, jej radosťami i problémami, ktorý neustále dychtí po ďalšom zdokonaľovaní.
Taký je kolobeh života, v ktorom stretávam ľudí, ktorí nezištne formovali moju osobnosť.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
