bolo potrebné ešte tri týždne počkať, kým sa podarilo zistené údaje rozmeniť na drobné a kým sa tieto dostali z krajov až na jednotlivé regionálne pracoviská. Ako v prípade celého Slovenska, aj v regióne pod Tatrami, badať nárast počtu obyvateľov za ostatných desať rokov. Kým v okrese Poprad, ktorý v roku 1991 zahŕňal aj dnešný Kežmarský okres, žilo spolu 154 129 obyvateľov, dnes ich tu býva 104 348 a 63 231, čo spolu predstavuje nárast o 13 450 obyvateľov. Podobný trend je aj v okrese Stará Ľubovňa, kde počet obyvateľov vzrástol o 4171 na dnešných 50 684.
Najväčší záujem medzi širokou verejnosťou vzbudil najmä národnostný prehľad a v rámci neho prihlasovanie sa k rómskej národnosti. V okrese Poprad sme napočítali 3372 Rómov. V okrese Kežmarok ich bolo o polnoci z 25. na 26. mája presne 5574. Najzaujímavejší údaj sme však zistili v okrese Stará Ľubovňa. Tam podľa zistených údajov žije presne 1900 Rómov, čo je len o 56 viac, ako pred desiatimi rokmi, načrtla paradox doby riaditeľka popradského pracoviska Krajskej správy Štatistického úradu SR Mária Drefková.
V tejto súvislosti sme sa obrátili na jediného rómskeho starostu v Staroľubovnianskom okrese Gustáva Oračku v Lomničke. Ja sám som sa prihlásil k rómskej národnosti. Takmer všetci moji spoluobčania však uviedli národnosť slovenskú. Hovoria, že sa narodili na Slovensku, tak sú Slovákmi. Navyše, sú presvedčení, že ak sa prihlásia k väčšine, na úradoch i pri hľadaní si zamestnania budú akceptovanejší, konštatoval starosta.
Jeden z miestnych sčítacích komisárov ilustroval situáciu informáciou, že v jeho volebnom obvode sa z 507 občanov, pričom Lomnička je takmer 100-percentne rómskou obcou, len traja obyvatelia neprihlásili k slovenskej národnosti. Zároveň ale zdôraznil, že takmer všetci ako materinský jazyk uviedli rómčinu. Ďalším z rozhodujúcich faktorov je tiež skutočnosť, že rómski spoluobčania si ešte stále mýlia národnosť so štátnou príslušnosťou. Vtip je ale v tom, že nielen oni, ale aj ďalšie národnostné menšiny na Spiši sa húfne prihlásili k slovenskej národnosti. Napríklad takmer všetci obyvatelia obce Kamienka, ktorá je z drvivej väčšiny obývaná občanmi hovoriacimi po rusínsky, sa podľa jeho slov prihlásili k slovenskej národnosti.
Nemenej zaujímavé údaje sa objavili tiež v súvislosti s vierovyznaním. Najviac máme prirodzene rímsko-katolíkov. Avšak v Popradskom okrese žije vyše deväťtisíc evanjelikov a v Staroľubovnianskom okrese dokonca bezmála 16 tisíc grékokatolíkov. Najviac ľudí bez vierovyznania žije v Popradskom okrese, kde ich je podľa ich vlastných údajov presne 13 390, konštatovala M. Drefková upozorňujúc na skutočnosť, že v okrese Kežmarok sa 221 občanov hlási k svedkom Jehovovým.
Najzarážajúcejšie zo sčítacej akcie uplynulého decénia vyznel zrejme údaj o počte neobývaných domov a bytov. Predovšetkým vtedy, ak ho dáme do kontextu so skutočnosťou, že počas ostatného desaťročia sa na Slovensku postavilo len minimum nových bytov. V troch podtatranských okresoch sa nachádza spolu 4381 neobývaných domov, z toho najviac v Staroľubovnianskom okrese 1656. Navyše, sčítací komisári tu zaregistrovali 5792 neobývaných bytov, najviac v okrese Poprad 2349. Medzi príčinami dominujú tzv. iné. Byty môžu v evidencii kvôli neodvádzaniu daní figurovať ako neobývané, hoci v nich pokojne môžu žiť nájomníci. Okrem toho, viacero ľudí dnes vlastní dva a viac bytov, pričom žijú len v jednom, uviedla na záver riaditeľka popradského pracoviska Krajskej správy Štatistického úradu SR.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
