Takmer všetky pripravené akcie a podujatia mali politický podtext. Viacero politických strán čerstvý štátny sviatok využilo na predvolebnú kampaň, či už skrytú, alebo priamu. Štátne organizácie a občianske združenia tento krát zaspali. Sviatok, kedy si občania vtedajšej Československej socialistickej republiky povedali dosť, využili najmä obchodníci. Takmer všetci mali otvorené. Slnečné sobotné ráno vítalo námestie nakupujúcich Popradčanov srdcom. Vyše tristo sviečok malo symbolizovať hodnoty, s ktorými sme do nežnej revolúcie pred dvanástimi rokmi vstupovali. Okoloidúci zapaľovali, postáli. Škoda, že spomienky kazil tmavomodrý leták...
Ako spomínajú na november podtatranci? "Veľmi intenzívne. V tom čase som totiž študovala v Prahe, ale v práve 17-teho som nebola v meste. Potom sa už naplno rozbehli demonštrácie po celej krajine. Ja som však bola čerstvo zamilovaná, takže som revolučné dni prežívala trocha ináč," zdôverila sa nám mamička, ktorá tiež v sobotu zablúdila na námestie. Iným ostali v pamäti najmä študentské štrajky. "Bol tam nádherný pocit vzájomnosti a vzrušenie z toho, že prichádza niečo nové," povedal nám Róbert Babela z Popradu. Ako z jeho rozprávania vyplynulo, "zamatová revolúcia" mu okrem pocitu slobody priniesla nové možnosti spoznávania iných krajín, ktoré boli dovtedy pre neho neprístupné.
Novembrové dni boli pozitívom aj pre nemenovaného dôchodcu z Matejoviec, hoci očakával zlepšenie životnej úrovne. "Kedysi sme stáli vo frontách, pretože nebolo nič dostať. Teraz by som si mal užívať dôchodok, ale nemám za čo," posťažoval sa nám sympatický pán. Našiel aj vinníka tohto stavu. "Páni komunisti nám rozkradli republiku a teraz musíme trpieť my. Všetci súdruhovia sú znova pri moci. Všetci do jedného. Veľkou chybou bolo, že neboli potrestaní. Súdruhovia nás rozdelili, rozhodli o nás, bez nás. Naši bratia Česi nám pomaly utekajú. My padáme dole," uzavrel Matejovčan.
Zatiaľ, čo sa štátny sviatok pre mnohých stal iba ďalším dňom voľna, iní naň spomínajú, ako na svoje vykúpenie a zadosťučinenie. Tisícom obetí a státisícom mučeným a týraným zločineckým komunistickým režimom, sa prišli v sobotu predpoludním, k pamätníku na Velickom cintoríne pokloniť tí, čo prežili. Ako vo svojom príhovore zdôraznil predseda Okresnej organizácie Zväzu protikomunistického odboja v Poprade Zoltán Kukula, november 1989 priniesol pre politicky prenasledovaných ďalšie sklamanie. "Znova sme na periférii záujmu spoločnosti. Do vedúcich funkcií sa dostali ľudia, ktorí zhodili zo seba tyranské háby a obliekli si šaty slobody a demokracie," prehlásil pred asi tridsiatkou prítomných. Pamiatku obetí komunizmu si prišiel uctiť aj primátor Popradu Štefan Kubík.
Hoci je 17-ty november od tohto roka oficiálnym štátnym sviatkom, Poprad si tento významný deň dosiaľ nijako zvlášť neuctil. "Je tu otvorený priestor pre to, aby sme si 17-ty november v rámci Popradu pripomenuli, či už pomenovaním niektorej ulice, alebo parku. Skôr by som sa prihováral za park, ktorý priťahuje ľudí a v rámci ktorého sa pohybuje, čo najväčšie množstvo ľudí," uviedol pre Tatranský denník Š. Kubík.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.