Povedať nie!

Ľahko sa nám súhlasí s niečím, čo nám vyhovuje. A možno si myslíte, že rovnako ľahko povieme aj nie, ak nám niečo nevyhovuje. Ibaže v skutočnosti je

to tak, že len malá časť z nás ovláda ono povestné umenie povedať nie. Nie je to také jednoduché, ako to na prvý pohľad vyzerá. Mnohí sa slovíčko "nie" museli naučiť používať, tak ako sa musíte učiť čokoľvek iné. Pretože "nie" sa nám najťažšie vyslovuje vtedy, keď to najviac potrebujeme. Teda v prípadoch, kedy sa za týmto kratučkým slovom schováva niečo, čo naozaj chceme. Skúste si niekedy všimnúť, ako reagujete na požiadavky, prosby a "prosby" ľudí okolo seba. Zo slušnosti (česť výnimkám, keď je tomu z úprimnosti) sa vo väčšine prípadov snažíte vyhovieť. Veľakrát niečo sľúbite, aj keď dopredu viete, že to nebudete môcť alebo nebudete chcieť splniť. Prípadne sľúbite niečo, čo ste vlastne ani sľúbiť nechceli. A konečne je tu prípad, kedy poviete nie, ale pre istotu sa začnete oháňať výhovorkami od výmyslu sveta, ktorými chcete zabrániť, aby odmietnutie niekomu neublížilo. Často vôbec nejde o to, že by ste mohli niekomu ublížiť, ale len o lenivosť danej osoby, ktorá plnením svojich povinností radšej poverí niekoho iného (napríklad vás). Samozrejme, že v prípade odmietnutia urobíte takejto osobe škrt cez rozpočet, za čo sa na oplátku urazí, aby sa vám nejako pomstila. Toto je moment, kedy treba povedať zázračné "nie" a nič viac. Nevyhovárať sa, len aby ste zabránili nejakému indivíduu zneužívať a okrádať vás o čas. Aspoň v tomto ohľade ste v drvivej väčšine (pokiaľ nejde o vášho nadriadeného a pod.) slobodnými ľuďmi a nikto vám nemá diktovať náplň vášho voľného času. Ako toto odmietnutie vyzerá v praxi, respektíve, kedy ho máte použiť? Napríklad vtedy, keď vás suseda už po x-tý krát požiada, aby ste jej vo svojom voľnom čase postrážila na "päť minút" deti (kým si nakúpi, odskočí na poštu, ku kozmetičke, poklebetí s kamarátkou...). Alebo vtedy, keď za vami príde dobrosrdečný spolužiak, ktorý vám navrhne, aby ste mu dali odpísať svoju domácu úlohu (nad ktorou ste, len tak mimochodom, strávili dve hodiny). Podobný príklad sa dá aplikovať aj na kolegov, ktorí sa s vami radi podelia o pracovnú úlohu (najmä vtedy, ak máte už viac ako polovicu práce hotovú). Mnohí z tých, ktorí teraz čítajú tieto riadky sú na svete dlhšie ako ja a kvôli neschopnosti povedať "nie" v správnom čase, na správnom mieste, si už určite užili svoje. Svoj životopis by ste možno práve vďaka tejto neschopnosti mohli obohatiť o niekoľko zážitkov, na ktoré nespomínate práve najradšej. Pritom sa to všetko môžete naučiť. Postavte sa pred zrkadlo a začnite: "Nie...... Nie!....... Nie!!!........ Nie..." Lucia Gallíková