Jozefa Porchinčáka z Nového Ruskova a PhDr. Júliusa Galgana z Trebišova.

Sedemdesiatdeväťročný ľudový rezbár Jozef Porchinčák sa drevorezbe venuje od roku 1968. Táto práca ho vnútorne napĺňa a uspokojuje plných 33 rokov. V jeho tvorbe prevládajú náboženské a ľudové motívy. Pracuje s lipovým a topoľovým drevom. Čerpá námety zo života ľudí, z oblasti poľnohospodárstva, z dejín rímskych a života indiánskych kmeňov. Vytvára tiež drevené plastiky v štandardnej a nadštandardnej veľkosti, ktoré potom morí a lakuje. Ovláda tiež prácu s kovom, maľuje insitnú maľbu. Mnohé z jeho prác sú vystavené v stálej poľnohospodárskej expozícii Vlastivedného múzea v Trebišove. Svoj okres Jozef Porchinčák úspešne reprezentoval na výstavách doma aj v zahraničí. Sú to napríklad Výtvarná Dubnica, Výtvarné spektrum v Trenčíne, kolektívne výstavy sakrálnych plastík, ale aj samostatné výstavy v Poľsku či Maďarsku.

V roku 1959 sa ako herec, scénarista, dramaturg i režisér v jednej osobe, PhDr. Július Galgan pričinil o vznik ochotníckeho divadelného súboru v Trebišove. Tento 67-ročný muž stále stojí na jeho čele. Pod jeho vedením súbor nepretržite pôsobí celých 42 rokov, pričom podmienky na jeho existenciu neboli vždy najpriaznivejšie. Napriek tomu ako jeden z mála prerástol svoj región a úspešne ho reprezentuje nielen na okresných a krajsksých súťažných prehliadkach, ale aj na celoslovenských a medzinárodných. Trebišovské Divadlo "G" poznajú na Palárikovej Rakovej, v Spišskej Novej Vsi, Belopotockého Mikuláši i na Močenke pri Nitre. Krásu slovenčiny šírili aj v Békešskej Čabe v Maďarsku, v Krempachoch v Poľsku, v Užhorode na Ukrajine. K najnovším úspechom, ktoré súbor získal pod vedením svojho neúnavného režiséra, patrí Hlavná cena Festivalu Aničky Jurkovičovej v Novom Meste nad Váhom v roku 2000, Hlavná cena Festivalu divadelných hier s dedinskou tématikou v Trebišove v tom istom roku i ďalšie ocenenia z Divadelného Trebišova či Scénickej žatvy v Martine.

K blahoželaniam oficiálnych miest sa pripájame aj my, pracovníci Regionálneho osvetového strediska v Trebišove. Obom umelcom želáme hlavne pevné zdravie, silu a optimizmus do ďalšej záslužnej činnosti.

D. Lopatníková, Ľ. Tkáčová, ROS Trebišov