zaužívanej tradície patril v poradí už piatym Dňom poľskej kultúry. Tie sa začali vskutku netradične, koncertom Diabolských huslí Berkyho Mrenicu. Ale nešlo o náhodu, keďže toto teleso má v repertoári nejednu poľskú skladbu a interpretuje aj skladby Frederyka Chopina.
Tohorčné Poľské dni potešili naozaj všetky zmysly. Tie chuťové v hoteli Slovan, kde od piatku do nedele varili majstri kuchári známeho krakovského hotela Wyspiansky. Na úvod pohostil zástupcov mesta a prítomných veľvyslanec Poľskej republiky Jan Komornicky. Podávala sa zabíjačka, efektne naservírovaná na dvoch zapichnutých šabliach. Tie sa doslova prehýbali pod nepreberným množstvom druhov klobások. "Košice mám veľmi rád, keďže mi pripomínajú trochu zmenšený Krakov," predniesol v rámci prípitku perfektnou slovenčinou Jan Komornicky, ktorý z rodinných dôvodov zmeškal slávnostný úvod.
Nenechal si však ujsť bonbónik Poľských dní a síce vystúpenie svetoznámeho krakovského moderného baletu AGH. Toto zoskupenie choreografa Jerzyho Mariu Birczyńského sa v divadle Thália zastavilo na ceste do Gdaňska. Krátko pred týmto výjazdom sa vrátili z Mexika. Ansámbl prišiel v trochu redukovanej zostave, keďže sa musel prispôsobiť parametrom komornej scény Thálie.
Choeografie vychádzali z rozličných foriem, od klasických prvkov až po jazz dance. Špecialitou tohto súboru je totiž miešanie štýlov. Rovnako ako v technike, tak aj v hudobnom sprievode, zazneli skladby od fugy J. S. Bacha, cez Chopina až po Herbieho Hancocka, ktorý priniesol na javisko náladu sedemdesiatych rokov. Úžasné bolo sledovať najmä precíznu prácu rúk a sústredené striedanie temporytmu tanečníkov. Škoda, že sme si z priestorových dôvodov nemohli vychutnať kompletnú zostavu tanečníkov. Tých je väčšinou na javisku okolo štyridsať. Aj napriek tomuto hendikepu strhli publikum k pomerne slušnému aplauzu.
Vo Východoslovenskej galérii ešte stále nájdete výstavu mladého poľského grafika Lukáša Miloša Cyvického. Čierno-biele linoryty nazval autor "Deň za dňom" a sú akoby záznamom rozličných nálad, zátiší vytušených pozorným pohľadom na plochu narúšanú vrypmi dlátka, pričom predlohou boli fotografie. Dynamické striedanie čiar burcuje fantáziu pozorovateľa, núti ho hádať, objavovať, čo sa v obrázkoch vlastne skrýva. Zaujímavou bola aj prezentácia multimediálneho ateliéru profesora Alexandra Olszevskeho z radomskej Fakulty umení. A do programu prispelo aj Štátne divadlo Košice hrou legendárneho poľského autora Stanislava Ignacyho Witkieviča V malej kúrii, ktorú naštudoval poľský režisér Henryk Rozen.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
