stopercentne. Slovo takmer sme dali zámerne, lebo i napriek získanému bodu si lodivod tigrov myslí, že...
"Vzhľadom na priebeh zápasu, keď najmä v I. polčase sme si vypracovali niekoľko vyložených šancí, si trúfam povedať, že sme o dva body prišli. Hrali sme naozaj veľmi dobre a mohli sme o výsledku zápasu rozhodnúť ešte do prestávky. Šance, ako mali Tomovčík, Gegič, ktorí boli sami pred brankárom, či hlavička Kráľa, ktorú zázračne vyrazil Mucha, priam volali po góloch. S bodom sme však spokojní." Samozrejme, k spokojnosti je ešte veľmi, veľmi ďaleko, ale určité zlepšenie formy nemohol zaprieť ani E. Bogdanovský: "Pochopiteľne, nálada v mužstve sa zlepšila, no pohoda zďaleka nie. Najmä, ak si uvedomíme, čo sa v klube stalo v uplynulých dňoch." Erik Bogdanovský so Stanislavom Semanom pripravili mužstvo na Ružomberok do najmenších detailov. Povedali si s hráčmi, čo chcú a čo majú hrať na Liptove. Ich zverenci splnili do bodky to, čo od nich tréneri vyžadovali a aj preto kormidelník 1. FC odmieta názor, že pod výkon Ružomberka sa podpísala i súčasná výkonnostná kríza v tíme. "Už sa pomaly zvyká hovoriť, že ak my odohráme kvalitný zápas, tak je to preto, že súper hral slabo alebo je v kríze. Ja si to nemyslím, v prvom rade Ružomberok pláva v úplne iných vodách, než my a má oveľa kvalitnejší káder. Treba povedať, že sme súperovi vnútili svoj štýl hry. Eliminovali sme Tomáša Oravca a hrali sme tak, že sme chodili do odkrytej obrany súpera a neustále sme domácim hrozili kontrami." O dobrej hre východniarov na Liptove nakoniec svedčí i povzbudzovanie a spontánny potlesk pri odchode z ihriska. "Jednoducho aj divák ocenil náš výkon a objektívne ho zhodnotil. V Ružomberku sme totiž boli lepším tímom, než domáci."
Úspech 1. FC je o to cennejší, že na Liptove neboli k dispozícii Zabavník, Libič, Hloušek a Vyskoč. Ako by toho nebolo málo, už v 1. min. sa zranil útočník Vaščák a onedlho po prestávke musel ísť dole z ihriska aj výborne hrajúci Opršal. "Vaščák ešte skúšal hrať no podvrtnutý členok mu to neumožňoval. Stalo sa tak už pri prvom hlavičkovom súboji, keď zle dopadol. V 10. minúte sme teda museli dorastenca striedať ďalším dorastencom, hoci o niečo fyzicky slabším. Opršala sme zasa museli nútene striedať, kvôli inému zraneniu, len dúfam, že sa nepotvrdí zlomenina nosa. Tieto dva nepredpokladané straty nás prinútili, aby sme na ne reagovali, čo tiež nepridalo na pokoji počas zápasu, keď sme museli meniť naše plány." Na ten nastúpili košickí futbalisti s avizovanými čiernymi páskami, ktorými si chceli uctiť svojho nebohého spoluhráča Juraja Kubesu. Pred začiatkom duelu nechýbala ani minúta ticha.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
