Juraja Buriana uspokojil sálu do prasknutia plnú hudbychtivých fanúšikov. Hral repertoár prevažne z poslednej platne, kde nájdete šlágre, ktoré vstúpili do histórie, korunou je neodmysliteľná Medulienka.

Obsah vášho najnovšieho albumu je scvrknutý do akustickej verzie, myslíte si, že i v živote je niekedy menej viac?

"Neviem, či menej je viac, ale niekto povedal, že ak sa dá pesnička zahrať na gitare a aj tak zneje dobre, tak je dobrá. Nedržal som sa však tohto hesla. Skôr ide o akúsi perioodicitu, za tie roky musím stále prísť s niečím, čo by trošku oživilo moju tvorbu. Či to bol pred piatimi rokmi live koncert so symfonickým orchestrom, ktorý som prezentoval práve v Košiciach, alebo či už sú to legendárne Prúdy s Vargom a Griglákom. Teraz som sa chcel ukázať v tej najprostejšej podobe. Keďže nemôžem na koncertoch zakladať táborák, zostalo to pri gitare."

A čo skladby na CD, ide o vaše the best off, alebo je to náhodný výber vašej staršej tvorby?

"Je to náhoda, tá platňa vlastne ani nemala byť. Vydával som svoje spevníky, kde sú všetky moje doterajšie skladby no a sponzor si želal, či by k tým notám nemohla byť pribalená i akustická verzia. Keďže sa mi nechcelo ísť do štúdia a pracne to nahrávať, zvolili sme možnosť verejnej nahrávky z jedného môjho bratislavského koncertu, z ktorého sme vybrali tie najlepšie piesne."

V sobotu sme slávili sedemnásty november. Je to pre vás dátum ako každý iný, alebo sa pri ňom zastavíte a prežívate ho každým rokom tak intenzívne ako pred tými dvanástimi?

"Určite ho nevnímam len ako dátum. Vždy to pre mňa bude deň študentstva. Priznám sa, že vždy som najradšej hrával a hrám práve pre študentov či už tu v Košiciach alebo kdekoľvek inde. Preto je tento sviatok pre mňa symbolický. Po rokoch od revolúcie je vo vývine udalostí veľa dobrého i zlého. Napríklad stále mi najviac vadí rozdelenie Československa, čo som vtedy pociťoval veľmi bytostne a vnímam to tak doteraz. Ale keď zúžim odpoveď na hudbu, v ktorej pôsobím, jednoznačne ide o pozitívny prínos, svet sa otvoril čo bolo i pár rokov na nás vidieť. Boli sme ako utrhnutý z reťaze, všetko tu zrazu bolo. Vo svojej podstate sa zabudlo na slovenskú muziku, teraz sa to už samozrejme pomaličky kompenzuje. Myslím si totiž a to nechcem byť národovec, ktorý sa búcha do pŕs, ale podľa mňa by sme mali byť hrdí v prvom rade na to, čo máme tu a potom akceptovať ostatné. Na to ako je nás málo si myslím, že vždy je z čoho vyberať."

Máte už za sebou niekoľko hudobných nosičov, je pre vás vydanie ďalšieho objavovaním niečoho nového, či dokonca vzrušením, alebo to vnímate už ako rutinný, nevyhnutný postup?

"Božechráň, ak by do toho tvorivého procesu mala čo len trošku vniknúť rutina, znamenalo by to aspoň pre mňa ako umelca katastrofu. Nemal by som dôvod robiť. Človek musí mať stále nutkanie vytvárať niečo nové, ponúkať to ľuďom a čakať ako zareagujú. Nie som ten, čo robí pre seba, moja tvorba niečo musí povedať i okoliu. A tá reakcia sa nikdy nedá predvídať, preto hovoriť o rutine sa určite nedá."

Teda, aj keď ste teraz vydali koncertnú verziu vašich starých hitov, nevnímate to ako prešľapovanie na mieste?

"Je to výnimka, ide o záznam z koncertu a na koncerte nehráte len nové skladby. Tak ako Rolling Stones musia stále hrať, ja neviem, Angie, odo mňa sa zakaždým očakáva Medulienka. Ale o to viac sa teším na budúcnosť a nové veci, ktoré prinesie.

Môžete prezradiť, čo chystáte?

"Sú to už tri roky po vydaní môjho ostatného oficiálneho albumu a aby človek nezakrnel, mal by som vymyslieť nejaký materiál na ďalší. Na spomínanom albume z koncertu je už jedna nová skladba, predzvesť mojej budúcej tvorby."

Teraz ste na turné, ale čo robíte, keď momentálne nehráte a neskladáte?

"Ježišikriste, toho zasa nie je tak veľa, tento život už zďaleka nie je o nejakej divočine. Som spoluvlastník umeleckej agentúry. Stále sa krútim okolo hudby, no čo už narobíte. Vždy lepšie, ako by som mal sprivatizovať nejaký Kovošrot (smiech)."

Je november, pomaly sa bilancuje, aký bol tento rok?

"Ja nebilancujem, snažím sa predchádzať i akejkoľvek nostalgii z toho čo bolo. Na mňa nostalgia padá už s jeseňou života, takže mi je to úplne jedno. Ale nepoddávam sa tomu, snažím sa všetko vnímať optimisticky. To čo práve prežívam dobre vystihuje moja skladba Dnes už viem. 'Vždy keď pília krásny strom, viem, že sa'...atakďalej."

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.