mali čas zvyknúť. „Národné meny štátov eurolandu už v podstate neexistujú," povedal analytik Slovenskej sporiteľne Tomáš Kmeť. Euro začalo fungovať v bezhotovostnom styku na začiatku roka 1999. Na devízových trhoch nahradilo národné meny, ktorých výmenný kurz - pevne naviazaný na euro - kopíruje vývoj kurzu spoločnej meny.
Pre Slovákov, ako aj pre všetkých ostatných spotrebiteľov žijúcich vnútri alebo mimo eurolandu, znamená zavedenie eura do obehu to, že sa budú môcť pohybovať po dvanástich štátoch bez toho, aby si museli so sebou brať všetky národné meny. Keďže aj ceny budú všade vyznačené len v euro, ľudia si budú vedieť ľahšie vytvoriť obraz, aké sú cenové rozdiely v jednotlivých krajinách.
Ako jedna z možných nevýhod eura pre spotrebiteľov sa spomína možný skrytý rast cien tovarov a služieb. Hodnota jedného eura je totiž niekoľkonásobne vyššia ako väčšiny národných mien, a preto občania niektorých krajín eurozóny sa obávajú, že obchodníci sa pri prepočte rozhodnú zaokrúhliť ceny smerom nahor. „Konkurencia by však mala takémuto niečomu zabrániť," tvrdí Kmeť. Obchodník, ktorý bude mať vyššie ceny, totiž môže prísť o klientov.
Uvedenie eura do obehu môže pre podnikateľov znamenať jednorazové náklady napríklad na zmeny v učtovníctve a softvéry, na vydanie letákov s novými cenami a podobne. Znížia sa však pre nich náklady na finančné transakcie, klesne kurzové riziko a medzinárodné klíringové operácie by sa mali urýchliť. Obchodníci sú však nespokojní aj s tým, že kvôli presnému prepočtu ceny končiace deviatkou stratia svoj účinok.
Nevýhody spojené so zavedením eura sa však týkajú hlavne makroekonomických otázok, dodal Kmeť. Menovú politiku pre všetky štáty eurolandu ako celok vytvára Európska centrálna banka, čo vzhľadom na rozdiely medzi jednotlivými štátmi nie je jednoduché.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
