obnoviť prípravu na povolanie, v ktorej bude štát zabezpečovať a financovať teoretické vzdelávanie a zamestnávatelia vo vlastných vzdelávacích zariadeniach praktické vyučovanie. V prípade realizácie tohto kroku by sa študenti SOU pripravovali pre konkrétneho zamestnávateľa. Tento systém existoval do začiatku 90tych rokov minulého storočia. Po zmene spoločenského poriadku a privatizácii podnikov sa z väčšiny žiakov SOU stali tzv. štátni žiaci, ktorých prípravu na povolanie financuje štát.
Podľa slov riaditeľky Združenej strednej školy odevnej a textilnej, ktorá vznikla združením spomínaných odvetví, Dr. Dariny Tormovej je táto myšlienka postavená na zdravom základe. "Privítala by som, keby to tak opäť fungovalo, no bojím sa, že sa to nebude dať aplikovať úplne. My síce žiakov pre konkrétneho zamestnávateľa momentálne nevychovávame, avšak dá sa povedať, že si drvivá väčšina absolventov nájde uplatnenie v talianských firmách na Slovensku. Všetko je však navzájom previazané, povedala by som, že by bolo namieste, keby podnikateľské subjekty prispievali do fondu vzdelávania, odkiaľ by sa financovala hlavne nákladná praktická časť vyučovania," myslí si D. Tormová a dodáva, že problém vidí okrem iného aj v tom, že je málo záujemcov o štúdium. "O remeslo krajčírky nie je veľký záujem aj napriek tomu, že dopyt o túto profesiu je na trhu práce značný. Nezamestná sa len ten, komu sa nechce. Robíme nábory, dni otvorených dverí, no dnes sú v móde kaderníčky, či kozmetičky. My teda momentálne nepotrebujeme nutne pre niekoho ľudí vychovávať," hovorí D. Tormová.
Dôvodom transformácie je vysoká miera nezamestnanosti, kvôli ktorej nie je podniková sféra motivovaná pripravovať vlastné ľudské zdroje. V súčasnosti sú žiaci, ktorí sa pripravujú pre konkrétneho zamestnávateľa, výnimkou. Aj v prípade veľkých stavebných podnikov sa počet sponzorovaných žiakov znižuje.
"Pre konkrétne firmy budúcich zamestnancov nevyučujeme, hoci v minulosti sa tak dialo. Vtedy však podmienky pre takúto výučbu vytvorené boli. Pripravovaná transformácia nie je zlým nápadom, no na túto problematiku prevládajú rôzne názory. Nikto nemyslel na to, aké sú silné podnikateľské subjekty. Čo sa stane, ak firma počas štúdia žiaka zanikne, kde sa ten potom podeje? Sú stanovené učebné osnovy, ktorými sa riadime, no niektorým firmám nemusí učivo vyhovovať. Riaditeľ má pritom možnosť len minimálne zasiahnúť do osnov," povedal nám riaditeľ SOU stavebného Michal Mitrík.
Podľa jeho názoru by bolo namieste, keby mali firmy za povinnosť na určitý počet zamestnancov vychovať novú pracovnú silu. "Ďaľšou otázkou je povinná 10-ročná školská dochádzka. Po jej ukončení sa môže žiak prihlásiť na úrad práce, odkiaľ dostane peniaze. Potom sedí doma, čaká na vojnu. Keby tie peniaze štát investoval do mladého človeka formou štúdia, určite by sa mu to vrátilo," poznamenal M. Mitrík, ktorý si myslí, že myšlienka transformácie musí byť ekonomicky zabezpečená. Pokles záujmu o štúdium na SOU stavebnom vidí v celkovom systéme. "Od určitého času stanovili gymnáziá nižší potrebný priemer prospechu pre prijatie na školu. Bolo to logické, veď od štátu dostávajú peniaze podľa počtu študentov. Keď úrad práce robil prepočty žiakov, vyšlo najavo, že sme na 297. mieste, čo sa týka uplatnenia na trhu práce. Tento priemer nám však pokazili žiaci zo stavebnej výroby, o ktorých nie je záujem," uzavrel M. Mitrík.
Pre úspech transformácie, ktorej cieľom je postupné znižovanie nákladov poskytovaných zo štátneho rozpočtu na prevádzku a kapitálové výdavky SOU, je však potrebné zmeniť platnú legislatívu, pretože súčasná nevyhovuje. Na Slovensku je pritom v súčasnosti 281 SOU, a z nich je až 251 štátnych.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
