fotografii uprostred). O ňom sa štátny aj klubový tréner Milan Čížek vyjadril tak, že je nadupaný na 95 percent. Oprávnene vyhral absolútnu kategóriu na Grand Prix Slovakia v Trnave a zaslúžene sa dostal do nominovaného kvarteta, ktoré zajtra odlieta do Mjanmarska. "Snažil som sa urobiť v tréningoch to, čo bolo treba. Teší ma, že vnútorne cítim isté zlepšenia. Pokiaľ ide o formu, som na tom lepšie než na predošlých podujatiach. Taký je môj subjektívny dojem z prípravy," rozhovoril sa tento borec, ktorý sa na šampionáte predstaví v kategórii do 90 kilogramov.
Chceli sme vedieť, v ktorých partiách išiel hore, odpovedal, že má na mysli celkové objemy a aj kvalita svalstva sa zvýraznila, čo je dobré znamenie pred kľúčovou previerkou výkonnosti v tomto roku. Aj Štefan má v tejto sezóne naložené na pleciach toho neúrekom. Toto bude preňho už štvrtý vrchol. Neobáva sa, že zhorí a dopadne tak, ako nedávno Jana Purdjaková, ktorá sa vrátila z MS v Brazílii rozčarovaná a pritom mala o jednu poprednú akciu za sebou menej ako on? "Nemám strach. Forma je, pár dní do začiatku súťaže už len vycibrím detaily. Ak sám neurobím chybu, nemalo by sa to pokaziť a zhoršiť by sa to naozaj nemalo. A pokiaľ ide o Janu, tak azda iba toľko: je to žena, jej organizmus asi inak znášal záťaž. Ktovie, možno aj niečo v príprave podcenila, to ale neviem posúdiť. Ak sa v niečom kopla, určite sa poučila a nabudúce sa toho vyvaruje. Všetko súvisí s načasovaním optimálnej výkonnosti. Z toho nemám obavy."
Napriek tomu, že tento východniar nepatrí medzi skúsených borcov, nie je ani zelenáčom. V tomto roku dominoval na európskom šampionáte v Baku, získal spolu s Purdjakovou striebro na ME v pároch v Kyjeve. V Akite na Svetových hrách bol štvrtý, ale s hendikepom, lebo súťažil v zlúčenej kategórii nad 80 kg. Trúfne si teraz aspoň na bronz? "K tomu sa nechcem vyjadrovať. Chcem skončiť lepšie ako vlani, keď ma klasifikovali na desiatej- jedenástej priečke. Horšie azda nedopadnem. Razím zásadu skončiť lepšie než predtým. Na finále myslím, keby to nevyšlo, bol by som sklamaný."
Mimochodom, mnohí doterajší špičkoví borci, predovšetkým z Európy (ťažké kategórie sú doménou borcov zo starého kontinentu - skúste si predstaviť niekoho z Ázie s takouto hmotnosťou...), vypadli zo štartovnej listiny a na pódium sa nepostavia. "Majú dvojročnú dovolenku," povedal s ironickým nádychom o trestoch zastavenia činnosti. Nebolo treba dlho hádať, čo má na mysli. Previnilci pykajú za nedovolené používanie tých prostriedkov, ktoré sa nezlučujú s princípom fair play. Vlani totiž z osemnástich medailistov na MS deviatich prichytili pri dopingu. "Aj tak zostali dvaja kvalitní rivali. Nemec, ktorý ma zdolal v Akite, a Poliak, lanský majster sveta. Môže však vyskočiť aj niekto iný. Veď deväťdesiatka má tradične bohaté pole účastníkov, býva to najviac nabitá kategória. Tridsať-štyridsať pretekárov nie je výnimkou. Je to naozaj kráľovská kategória, najkvalitnejšia. Preto presadiť sa, hlavne vonku, je zložité, náročné. Ešte možno v domácom prostredí je väčšia šanca vzhľadom na politiku, ktorú robia usporiadatelia." Nie je bez zaujímavosti, že v Mjanmarsku sa bude prvý raz konať aj súťaž do 60 kg, čo nikdy predtým nebolo. Ázijci však tušia, že práve v nej môžu preraziť.
Keď sme už nadškrtli dopingovú tému, nedalo nám, aby sme sa Havlíka priamo neopýtali, či robí všetko pre to, aby nepadol do pasce dopingových komisárov. Suverénne a bez najmenších pochybností vyhlásil, že za uplynulé mesiace ho už päťkrát testovali, takže sa ničoho neobáva. "Nemám s tým problémy, pripravujem sa tak, aby ma nikto nemusel vláčiť po novinách a nemusel som čeliť nepríjemným atakom verejnosti, zväzu. Bol som čistý pred európskymi šampionátmi, pred Japonskom, teraz zase a keď náhodou by som v Mjanmarsku obstál medzi prvými tromi, znovu by som sa nevyhol odberu vzorky. Nikdy neviete, kedy si vás zoberú na mušku, preto sa čudujem tým, čo riskujú svoju povesť i to, že im neskôr zoberú medailu."
Keďže víkendové podujatie bude v exotických končinách, mnohí majú i obavy, ako sa vyrovnajú s tunajšou klímou, pre človeka z našich zemepisných šírok nezvyklou. Náš reprezentant bol vlani na MS v Malajzii, čo je niečo podobné, takže asi vie, čo ho tam čaká a neminie. Predovšetkým teplota a vlhkosť vzduchu vedia potrápiť cudzinca. Jeden-dva dni na aklimatizáciu musia však stačiť, podmienky majú však všetci rovnaké, takže naši sa na nič nebudú vyhovárať. "V piatok na vážení budem mať 89 kilogramov, na hmotnosť si dávam pozor, netrápi ma. Nemusím šturmovať pri odvodňovaní a zhadzovaní. Rozhodujúca je forma, a nie hmotnosť. Mne deväťdesiatka vyhovuje, mám stále rezervu štyri kilogramy. Predpokladám, že ešte minimálne rok túto kategóriu neopustím." Najväčším postrachom pre smrteľníka je diéta, aby v tele zostalo len to, čo vynikne v akcii. Svaly bez zbytočných cukrov. Števo poznamenal, že už vlastne rok a pol je v tomto štádiu, keď sa nemôže do sýtosti najesť. "Od júla minulého roku sa to so mnou ťahá, len zelenina, jedlá v diétnej úprave. Zvykol som si, nelezie mi to na mozog. Popravde každá fáza diéty bola o čosi ľahšia. Táto posledná bola absolútne bez nervov a náporu na psychiku. Ani som sa už nebudil v noci ako predtým, keď som si predstavoval konzumovanie pizze či hamburgeru. Hladné sny zmizli, možno ich ubila obrovská motivácia obstáť na šampionáte."
S vlastným sebavedomím nikdy nemal konflikty, vedel sa predať pred divákmi. To je veľká výhoda pre špičkového kulturistu a na to sa tiež spolieha i v Mjanmarsku. Havlík je do konca roka ešte vojakom základnej služby v Trenčíne, kam prišiel z Pro Body Košice. Dal si však už aj žiadosť, aby v Dukle zostal aj potom ako športový inštruktor. Bude mať tak lepšie podmienky, i viac financií. "Trenčania ma uvoľňujú na sústredenia do Košíc, kde som v kontakte s trénerom Milanom Čížekom. Mám vytvorené výborné podmienky na kulturistiku." Predtým trénoval sám, bez sparingpartnera, v poslednom čase už je často v činkárni s Igorom Kočišom, ďalším členom Pro Body a účastníkom MS. Š. Havlík má iba 26 rokov a protagonisti dozrievajú vo veku 30-35 rokov. Plánuje, že to v kulturistike ešte aspoň desaťročie vydrží. "Baví ma to a keďže mám aj nejaké výsledky, dostávam na tento šport čoraz väčšiu chuť." Vie, že sa môže spoľahnúť aj na okruh fanúšikov, trénera, sponzorov, ktorí to s ním ťahajú. Nebyť štedrosti mecenášov (Kamil Červenka, Martin Kováč, Tibor Szalai, Karol Mrena, Štefan Semko ), nemohol by si trúfať na elitu. Aj preto cíti záväzok a hodlá sa im odvďačiť za ústretovosť.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.