Reiter a Mintál. Keďže prv menovaný nevyšiel naprázdno a jeho rival áno (Reiter je už v Olomouci), získal malý náskok, ale táto skutočnosť stredopoliara Žiliny Mareka Mintála (na fotografii v popredí) vôbec nezarmútila. Hoci preňho je vzhľadom na predošlú gólovú úrodu dosť nezvyklé, keď neprekoná súperovho brankára. "Je to naozaj pre mňa zvláštny pocit, ale v prvom rade som rád, že sme vyhrali a to je dvojnásobne cenné," prehovoril v útrobách prešovského štadióna sympaťák, ktorý ako jediný zo stredovej línie ohrozuje postavenie útočníkov v kanonierskych pretekoch. Mimochodom, nemá vysnívanú métu, ktorú by chcel atakovať, osobne ho viac zaujíma to, aby sa vyhýbal zraneniu. To ostatné vraj príde.

"Nevidím v tom nejaký hendikep, že som záložník. Viem sa dostať do šancí a keby som väčšinu z nich premieňal, bol by som ešte oveľa lepší v počte zásahov. Nemôžem však chcieť všetko, aj byť streleckým lídrom, aj hrať vo farbách jesenného víťaza." Pre Mintála je príznačná jedna skutočnosť: Stále je verný žilinskému klubu, piaty rok háji farby MŠK a zmluvu má ešte na jednu sezónu. Vraj je spokojný a nepomýšľa po inom klube. Akurát na vojenčine ešte z dorastu pôsobil v Novom Meste nad Váhom. V tejto sezóne je rozbehnutý ako rýchlik, dosiaľ ešte nikdy nemal takú vydarenú mušku. "Najviac som predtým zaznamenal dvanásť gólov za celý ročník, v prvej časti bolo mojím rekordom sedem presných striel." Na ihrisku Tatrana sa ale Marek veľmi k svojej parkete nedostal, čo bolo spôsobené pozorným bránením. "Od prvej minúty som cítil dýchanie na chrbát, osobka nebola príjemná. Po vylúčení Riša Varadina som už zase natoľko nemyslel na ofenzívu, skôr na výpomoc v defenzíve." Mintál naznačil, že očakával väčšiu odvahu hostiteľov v útočení, ale zároveň prezradil, že v taktickom pláne hostí bolo streliť prvý gól. "To bol náš tromf. Hoci potom mal Prešov miestami územnú prevahu, jeho príležitosti neboli bohvieaké." Favorit nestrácal pôdu pod nohami ani keď hral oslabený, veľa kritických situácií nemusel riešiť. Fungoval dobre, hoci i s prispením benevolentného Kružliaka. Žiaľ, aj to patrí k nášmu futbalu...

Isté je, že celok MŠK mimoriadne vyskočil v priebehu prvej časti ročníka. Čím to je? "Tým, že všetci ideme na hranici svojich možností. Navyše sme dobrý kolektív, každý ťahá za toho druhého a tvoríme výnimočnú partiu, ktorú len tak ľahko nič nerozhádže. Na ihrisku sa takýto vzťah musí pretaviť aj do hry a okrem toho máme i futbalové šťastie." Mužstvo bez hviezd a známejších mien vyučuje i tých, ktorí si viac pred štartom namýšľali. Nnebodaj je to poklesom úrovne súťaže? "Nepovedal by som. My sme však pokope tri-štyri roky, napriek zmenám gro tímu stále zostáva. Sme zohraní, to je naša devíza."

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.