a Mária Kráľovičová. Z 12 slovenských dabingových štúdií sa do tohtoročnej Zlatej slučky zapojili tri súkromné - Elvia Pro Slovakia, Lenox, Maya - a štúdiá verejnoprávnej Slovenskej televízie.
V ten istý deň, ako si prevzala ocenenie, stačila prednášať o ženskej kráse vo francúzskej firme Yves Roches, ktorá si ju pozvala na svoju prezentáciu. Mala tam úvod o ženskej kráse, ako sa dá zneužiť a ako podporiť. Na javisko prišla vynikajúco vyzerajúca a svojou neuveriteľnou vitalitou a kondíciou nakazila aj Martina Šmatláka, ktorý sa pri odovzdávaní slučiek neubránil komplimentom. S Máriou Kráľovičovou sme sa rozprávali krátko po odovzdávaní slučiek.
Prekvapilo vás toto ocenenie?
- Vedela som zo štúdia Maya, že som navrhnutá za rolu nositeľky štyroch Oskarov Katrin Hepburnovej vo filme Bola to láska... A vedela som aj to, že je tam veľká tlačenica. Pri podobných príležitostiach si všetci nacvičujú slávnostnú reč, ako keby dostali cenu a mne povedali: Kráľovičová, keď chcete, príďte, ale nemusíte. Tak som nad tým mávla rukou. Ani mi neprišlo na um, že by som po prvý raz nominovaná dostala hneď aj cenu. Neverila som, že sa ten zázrak stane. Až keď som vystúpila po tých schodoch na javisko bez potknutia.
Zaskočilo vás to?
- Môj prejav sa skladal z dvoch častí. To nerobia ani politici kandidujúci do vysokých postov. Úvodný bol taký holywoodsky. Veľmi pekne som pozdravila a poďakovala spoločnosti Maya, že mi poskytla príležitosť na súboj s najlepšou americku filmovou herečkou storočia Katrin Hepburnovou. A za túto úlohu som poďakovala režisérovi Petrovi Mikulíkovi. Asi som bola tvrdá ako štolverka. A keď som sa už zberala na odchod, voľačo mi o dabingu zišlo na um. Ja ho totiž považujem za veľké umenie, lebo dokáže dať ľuďom ilúziu a vlastne ich tak trochu vodí za nos. Stala sa mi príhoda, pred pár dňami u nás doma zazvonili dvaja počerní mládenci. Civeli na mňa vyhúkaní. "Hľadáme Máriu Kráľovičovú, má vonku smeti, chceme jej ich odpratať." "Môžete," povedala som. "Ale my chceme tú slávnu herečku, tú, čo hrá v Divokom anjelovi, tú starú pani Angeliku. Každý večer ju pozeráme." "Ale to som ja," hovorím. Klepli sa po čele. "Bože, a aká ste zrazu zachovalá".
Čo vás ešte priťahuje na dabingu?
- Je to nové umenie. V čase, keď ubúda televíznych hier a vlastne ich skoro niet, nie sú ani nové filmy, my herci prichádzame k ľuďom bez toho, aby videli našu tvár. Prichádzame s umením, ktoré sledujú denne. Pred tým sa naň pozeralo cez prsty. Ale teraz je dominujúcim pre tisíce televíznych divákov. Keď som prišla do Bratislavy, bol pre mňa rozhlas druhým a často aj prvým umením. Keď ľudia počujú len môj hlas, musím všetko vystihnúť, pohyb, úzkosť, strach, lásku, to je veľká výzva. A dabing je o to ťažší, že máte postavu predkreslenú.
Každý jazyk zrejme prináša iný problém.
- Môj muž a obe deti hovoria plynule niekoľkým rečami. Takže sa snažím aj ja dosiahnuť tie tempá rôznych jazykov. Či už sú to germánske, alebo románske. Jedny sú až príliš skratkovité s veľkým tempom, ale to splynutie s našou rečou musíme robiť tak, aby si tieto jazyky neprotirečili, ale sa prelínali a dopĺňali.
Ktorú z postáv máte najradšej?
- Dabovala som s veľkou úctou a odvahou Geraldine Chaplinovú vo filme o jej otcovi, ale aj milovanú Katrin Hepburnovú. Každú robím s láskou. Rovnako mám rada Angeliku z Divokého anjela, ktorú vyrábame od pondelka do piatku v 280-dielnom seriáli. Mojou doménou je disciplína. A robím rada v takých štúdiách, ako napríklad Maya, kde síce odo mňa vyžadujú veľký výkon, ale aj sami stopercentne dávajú.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
