vlády Miloš Zeman, ktorý si včera v totálne preplnenej aule Prešovskej univerzity naozaj zapálil a neskôr stiahol i dve ďalšie cigarety. Predniesol prednášku o udalostiach 17. novembra 1989. Po nej nasledovala asi hodinová diskusia s českým premiérom Zemanom a slovenským Dzurindom.
Jeden zo študentov položil hypotetickú otázku, čo by obaja robili, keby sa písal rok 1992 a oni boli v koži Václava Klausa a Miloša Zemana. „Táto predstava sa už naplnila, pokiaľ ste si toho nevšimli. Svoje stanovisko v roku 1992 som vyjadril úplne jasne ako poslanec vtedajšieho Federálneho zhromaždenia. Navrhol som vytvorenie takzvanej česko-slovenskej únie. Zastával som názor, že rozdelenie Československa je chybou. Dvaja kohúti, ktorí sa neznesú na jednom politickom smetišti si nemôžu svoje komplexy liečiť tým, že si vytvoria ďalšie smetisko," glosoval Miloš Zeman, ktorý si neodpustil ani citát Herakleita: „Dvakrát nevstúpiš do tej istej rieky."
Tému rozpadu federácie uzavrel slovami: „Domnievam sa, že Česká i Slovenská republika sa znovu zídu v Európskej únii a na tom s Mikulášom Dzurindom usilovne pracujeme." Mikuláš Dzurinda k tomu podotkol, že „vzťahy medzi Čechmi a Slovákmi azda nikdy neboli také vrelé ako teraz".
Téma rozpadu federácie rezonovala i naďalej. Iný študent Zemanovi pripomenul, že kedysi neoznačil rozpad len za chybu, ale za zločin. „Za zločin som označil to, že k rozpadu došlo bez referenda," oponoval český premiér. „Ak sú skutoční demokrati, nemôžu robiť z občanov nesvojprávnych 'blbečkov', zvlášť keď žiadna strana - snáď s výnimkou SNS, ktorá ale vo voľbách získala osem percent - nemala rozpad spoločného štátu vo svojom volebnom programe." Opäť pridal citát, tentoraz Brechta: „Nebolo by lepšie, keby táto vláda rozpustila svoj ľud a zvolila si ľud nový?!" Zároveň „demýtizoval" vtedajšie hlasovanie v parlamente. Podľa jeho slov sa vtedy ujal termín preprasenie, ktorý pôvodne znamená prevod bravov z jedného chlieva do druhého. „Tento termín - preprasenie - sa používal pre prevod poslancov Federálneho zhromaždenia do Senátu, ktorý mal byť zriadený. Niektorí poslanci hlasovali za rozdelenie za prísľub zriadenia Senátu, ktorý, mimochodom, splnený nebol ani na českej, ani slovenskej strane. Tým federálnym poslancom, ktorí hlasovali za rozdelenie federácie, to úprimne prajem."
Nechýbala ani pivná téma. O tom popradskom svojho času český premiér vyhlásil, že je dobré tak na umývanie zubov, Američanom zas povedal, že pijú farebnú vodu.
„Šťastná krajina, ktorá nemá iné problémy než pivo," vypustil ďalší bonmot M. Zeman, ktorý znovu zdôraznil, že mu popradské pivo nechutí. „Štyria moji spolupracovníci, ktorí so mnou boli na Kamzíku na stretnutí višegrádskych premiérov, po užití popradského piva zotrvali - všetci štyria - jednu hodinu na príslušnom sociálnom zariadení. Myslím si, že je to dostatočný dôkaz 'kvality' popradského piva." Dodal, že mu chutí 'bažant', slovenské víno i spišská borovička, ale „nenúťte ma, aby som vám klamal". Mikuláš Dzurinda zachraňoval česť popradských pivovarníkov: „V záujme záchrany popradského piva budem musieť priznať, že sme im vtedy to neho niečo nasypali." A dodal, že odkedy dostáva jeho český kolega tieto šarmantné otázky, spotreba popradského piva stúpa.
Napodiv, tentoraz sa Miloš Zeman neoprel o novinárov. O tých českých pritom vyhlásil všeličo a časoval ich titulmi ako 'žumpa', 'póvl' či 'debilové'. Na brífingu sme sa ho preto opýtali, či zdieľa podobný názor aj na ich slovenských kolegov.
Predseda českej vlády odvetil, že „názor sa má vyslovovať až po dosiahnutí určitého kritického kvanta skúseností, ktoré so slovenskými žurnalistami nemám". Podotkol, že v českých novinách napríklad čítal podrobný opis večere na ktorej mal byť, ale nikdy nebol, či opis jednania za zatvorenými dverami, ktorého sa tiež nezúčastnil. „Nikdy som voči českým novinárom neformoval kritiku za ich názor, ale za absenciu informácií, prípadne za dezinformácie," upresnil Miloš Zeman, ktorý by si prial, aby v českej žurnalistike vyrástli ľudia ako Ferdinand Peroutka alebo Karel Havlíček Borovský.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
