zastupiteľstvo (MsZ) v Prešove a krajský úrad (KÚ), najmä páni Gerlašinský, Kopčák, Polačko a Kužma? Prečo sa tieto osoby nezačali zaujímať o túto školu už v rokoch 1990 až 1995? Všetci spomínaní sú stále vo vysokých straníckych funkciách alebo periodicky v štátnej správe a žiaden z nich neprišiel s ponukou na pomoc riaditeľovi školy, ktorý 1. februára 1990 prevzal SOU lesnícke na Sigorde v skoro dezolátnom stave.
SOU lesnícke ako riaditeľ školy som následne budoval záchranou toho, čo sa ešte zachrániť dalo a neskôr novou výstavbou. Učilište sa koncepčne plánovalo na počet zhruba 200 žiakov, čo zodpovedalo potrebe reprodukcie pracovnej sily v zaradení robotník pre lesné hospodárstvo. Boli to reálne plány pre trh práce. Prečo sa ale rozpadol trh práce? Prečo dnes „kurzoví rekvalifikanti" majú rovnaké uplatnenie ako „vyučenci"? Kto môže za to, že neexistuje žiadna reálna koncepcia a školy produkujú „materiál" pre úrady práce? Za obdobie posledných 5 až 10 rokov absolventi SOU lesníckeho Sigord našli uplatnenie na trhu práce asi na 85 percent. Prečo potom sú neustále znižované plány výkonov pre tieto profesie, ktoré majú odbyt na trhu práce? Toto nezaujímalo ani okresných úradníkov a ani od roku 1996 krajských úradníkov. Dnes by chceli práve tí istí rozhodovať a najmä brať.
Ak KÚ dal aspoň symbolickú jednu korunu, tak potom má morálne právo rozhodovať a vydávať rozhodnutia, ktoré sú, žiaľ, v rozpore s platnou legislatívou, najmä novelizovaným školským zákonom č.216/2001 Z. z.. V ňom sa jednoznačne hovorí o obmedzení činnosti škôl a súčasnom súhlase bývalého zriaďovateľa na takéto obmedzenie. A aj človek bez právnického vzdelania uzná, že ak organizácii s právnou subjektivitou berú nehnuteľný a hnuteľný majetok, že ak bude v prenájme vo vlastných priestoroch, ide o vážne obmedzenie, ak nie dokonca o likvidáciu. A v takomto prípade je potrebný súhlas ministerstva pôdohospodárstva, respektíve vlády a nie len rozhodnutie prednostu KÚ.
Celá mašinéria sa začala vlastne na MsZ Prešov v marci roku 2001. Mimochodom, o SOU lesníckom Sigord podľa zákona 542/1990 Zb. má právo sa vyjadrovať len miestne zastupiteľstvo v pôsobnosti katastra školy, teda zlatobanské. Na uvedenom prešovskom MsZ viedli búrlivú diskusiu páni Gerlašinský, Polačko, Kužma, Kopčák a jedine pán Benko našiel odvahu im oponovať. Vlastne to začalo poradou pánov Gerlašinského - riaditeľa Školských lesov Cemjata a Leláka - riaditeľa Strednej lesníckej školy, ako zachrániť školské lesy.
Ministerstvo pôdohospodárstva našlo investičné prostriedky a za 10 rokov vybudovalo na Sigorde školský areál, ktorý je konečne hodný pre budúcich lesníkov a lesných robotníkov. Žiaden prepych, ale len po 50 rokoch fungovania učilišťa na Sigorde išlo konečne o dôstojné prostredie, ktoré sa teraz berie chlapcom v mene vyšších cieľov. Prečo to isté neurobil KÚ Prešov na čele s pánom prednostom? Prečo namiesto pochybnej kúpy luxusných automobilov za 13 miliónov korún nezrekonštruoval alebo nenašiel iné vhodné priestory pre Špeciálnu základnú školu internátnu (ŠZŠI) na Vodárenskej ulici v Prešove a prečo ju pohadzuje ako horúci zemiak z miesto na miesto? Prečo k tým miliónom nepridal aj každoročnú dotáciu 3,5 milióna korún pre Školské lesy na Cemjate, ktoré z hľadiska vlastnej prevádzky by mali byť sebestačné? Nakoniec prečo novinári a verejnosť neboli informovaní aj o ťažkostiach, ktoré nie sú nepodstatné. Ide o súčasné problémy s pitnou vodou, vykurovaním, elektrickou energiou, peľovým nebezpečenstvom, zlou dopravou až nedostupnosťou v zimných mesiacoch a inými, o ktorých som KÚ informoval a napriek tomu sa tieto informácie odsunuli na vedľajšiu koľaj.
Myslím si, že ak sa mladý človek rozhodne pre tak náročnú profesiu, akou je práca v lese, zaslúži si prostredie, ktoré je motivujúce a ktoré ho dokáže fyzicky i psychicky zrelaxovať. Takým sa škola na Sigorde bez pomoci dnešných samorozhodovateľov, ktorí v snahe uvoľniť lukratívne priestory v Prešove na Vodárenskej ulici v mene „dobra" posielajú postihnuté deti do... Takto dokáže riešiť KÚ svoje problémy na úkor iných. Mimochodom, prečo ŠZŠI na Vodárenskej ulici sa nepresťahuje do priestorov na Kollárovej ulici a SLŠ nepríde na Sigord?
Michal Repaský, bývalý riaditeľ SOU lesníckeho Sigord
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
