príslovie, že klobásy majú byť dlhé a reči krátke, v diskusii so študentmi Prešovskej univerzity (PU) sa nevyhýbal žiadnej z otázok. Reč bola najmä o zahraničnej politike USA vo vzťahu k Slovensku. Označil SR za spojenca v boji proti terorizmu a ocenil prístup slovenskej vlády pri požiadavke otvoriť vzdušný priestor na stredný východ.
Hovoril o pokroku, ktorý táto krajina urobila od roku 1999 pri uzatváraní kapitol pred vstupom do EÚ a NATO, ale nevynechal ani ekonomické reformy. To všetko podľa jeho slov stabilizovalo krajinu a USA posun registruje. Netajil, že poznajú aj naše slabé miesta, ako sú problémy s korupciou, stupňom vzdelania, menšinami, či nedostatočnou sieťou infraštruktúry. Podľa jeho slov vidí budúcnosť Slovenska vo svetlých farbách, pokiaľ bude pokračovať v proreformnej ceste na stabilnej politickej scéne.
Na otázku študentov čo podľa jeho názoru priviedlo SR v minulosti k medzinárodnej izolácii a čo ju môže znovu obnoviť, odpovedal prozaicky. "Slovensko bolo pozvané do NATO spolu s Poľskom, Maďarskom a Českom, ale nereagovalo. Nevidel som sebareflexiu od lídrov minulej vlády. Pred troma rokmi tu bola silná opozícia v Kosovskom konflikte. Je zaujímavé, že HZDS teraz silne podporuje členstvo v NATO, ale vtedy hlasovali proti. Keby sa táto vláda vrátila k moci je možné, že transformácia nebude pokračovať rovnakým tempom," povedal a vzápätí sa rozprúdila diskusia o budúcich parlamentných voľbách. Na našu otázku, či sú podľa jeho názoru na Slovensku kvalitní politici, diplomaticky odpovedal, že máme šancu vybrať si a súčasný trend napredovania spoločnosti dáva nádej budúcnosti.
Nechýbali ani otázky týkajúce sa medzinárodnej politiky USA najmä v súvislosti s teroristickými útokmi. Tie D. Hengel charakterizoval, ako hrozbu pre celú civilizáciu a zároveň ocenil spoluúčasť krajín, ktorí sa spolu s USA zapojili do boja napríklad izolovaním teroristov, alebo zmrazovaním ich účtov v bankách. Na ďalšiu otázku študentov, či útok na USA nebol dôsledkom nedorozumenia medzi dvoma kultúrami, alebo ich politiky voči krajinám v islamskom svete, odpovedal rozhodne. "Nie, nemyslím si. Ani naša odveta nie je boj proti islamu. Moslimskí náboženskí predstavitelia nás podporujú. My reagujeme na skupinu teroristov, fanatikov, ktorí sa môžu vyskytnúť kdekoľvek na svete. Zároveň sme dostali lekciu a udalosti nás upozornili, že musíme preformulovať vzťahy s vládami Ruska, Číny, Japonska, Indie aj Iraku." Dodal, že Bin Ládin doteraz nehovoril o arabsko-izraelskom konflikte, ešte donedávna to nebola jeho téma. Až teraz. Zopakoval, že teroristi majú jednoducho odlišný názor na svet. Ak hovoríme o moslimských krajinách a teroristických bunkách, ich názory sa odrážajú napríklad aj vo vzťahu k ženám. Už tam presadzujú len seba.
Zaznela aj otázka, či Bushova doktrína nezatvára dvere medzinárodnej politike. "Istá kritika tu bola, ale všetko sa mení a USA nastolilo riešenie. Svedčí o tom aj terajšie stretnutie prezidentov USA a Ruska," odpovedal.
Mladých ľudí tiež zaujímal jeho názor na fakt, či napätie a následne konflikt nemohla vyvolať priveľká rozdielnosť v ekonomikách krajín. Reagoval záporne. Podľa jeho slov, rozdiely medzi bohatšími a chudobnejšími krajinami sú priamym dôsledkom politiky vlád. Ani Taliban nevytvoril v svojej krajine také podmienky, aby ľudia netrpeli nedostatkom. Zdôraznil, že USA chce pre svet urobiť viac aj v ekonomickej oblasti, ale je úlohou vlád, aby vytvorili prijateľné prostredie a zvýšili vyhliadky na rozvoj. V tej súvislosti podotkol, že rovnaká úloha je aj pred našou vládou a pripomenul svoje osobné skúsenosti, keď sa počas zahraničných ciest stretáva s tým, že slovenská pracovná sila je vo svete oceňovaná, ako jedna z najlepších.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
