neistoty vytláčajú z každodenného života človeka pozitívne emocionálne prejavy. Tento deficit sa najviac prejavuje v rodinách a hlavne vo výchove detí. Niektorí rodičia totiž denne venujú rozhovoru so svojimi potomkami priemerne žalostných pätnásť minút. Už druhý rok beží preto na základných slovenských školách preventívny program Emocionálna cesta zrelosti a projekt Dobrodružná cesta výchovy, ktorých adresátom je škola, rodičia a spoločnosť. Vznikli v Centre výchovy a psychologickej prevencie pri Výskumnom ústave detskej psychológie a patapsychológie v Bratislave a podľa posledného prieskumu sa zistilo, že do tohto programu sa zapojili 93 tisíc žiakov a 1 500 učiteľov v rámci Slovenska. Snaha naučiť deti asertívne prejavovať svoje pocity, našla živnú pôdu aj vo všetkých základných školách v Spišskonovoveskom okrese.
Učitelia na výchovných predmetoch v triedach druhého stupňa nenásilnou formou zakomponujú do vyučovacieho procesu aj témy, ktoré obsahuje metodická príručka. Pedagóg vystupuje hlavne ako koordinátor voľnej diskusie. Hlavné slovo majú žiaci, ktorí rozprávajú o svojich názoroch a pocitoch na danú tému, objasnila podobu tohto projektu v praxi Mgr. Zuzana Madarasová, okresná metodička pre občiansku výchovu. Celý program je rozplánovaný do desiatich okruhov. Ich témy hovoria napríklad o osamostatňovaní sa od rodičov, partnerských vzťahoch, riešení vzájomných konfliktov, empatiia o tom, ako by malo dieťa presadzovať svoj názor. Zaujímavou súčasťou celého programu sú záznamové listy. Napríklad, pri téme, ako presadzovať svoj názor, píšu žiaci v poradí veci, na ktoré podľa ich názoru treba mať odvahu. Pri inej téme, vlastnej životnej ceste, je zase na záznamový list čiarou života predelený na dve polovice. Do jednej časti píšu deti negatívne životné udalosti a naopak do tej druhej zase to, čo im v živote spôsobilo radosť. Každý rodič dostal brožúrku, pomocou ktorej sa bližšie oboznámi s cieľom programu. V domácom prostredí by mal potom nenásilnou formou so svojimi deťmi tiež komunikovať na danú tému. Iniciatíva rodičov je veľmi dôležitá, pretože dieťa citovo dozrieva hlavne v rodine, objasnila predmet spolupráce školy a rodiny Z. Madarasová.
Výsledkom celého programu, ktorý zatiaľ nemá žiadne časové ohraničenie by malo byť navodenie pozitívnych citov k samotnej osobe dieťaťa a hlavne voči svojmu okoliu. Agresivita a násilnícke správanie totiž v súčasnosti už preniká aj za múry škôl. Je síce pravdou, že táto problematika je v každom regióne na inej úrovni, rozdielna situácia je napríklad v Bratislave a iná na východe Slovenska, ale bohužiaľ aj v našom okrese sme zaznamenali násilnícke správanie sa žiakov voči učiteľom. Tie prebiehali síce na slovnej úrovni, ale boli aj tendencie zaútočiť fyzicky na učiteľa, povedala Z. Madarasová, ktorá zastáva aj funkciu koordinátorky pre negatívne životné javy na Základnej škole Zdenka Nejedlého v Spišskej Novej Vsi. Podľa jej ďalších slov však situácia nie je vždy iba čierno-biela a častokrát aj samotný učiteľ sa podieľa na vyhrotenej situácií. Podľa najmodernejších tendencií, výchovný proces by mal mať demokratický charakter. Niektorí učitelia však majú z minulosti osvojený direktívny spôsob komunikácie s deťmi. V určitých situáciách je síce pedagóg nútený použiť tento spôsob riešenia konfliktu, napriek tomu vo výchovnom procese by mala dominovať rovnoprávnosť medzi žiakom a učiteľom, povedala svoj názor.
Autor: kar
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
