elektrónových štruktúr Matematicko-fyzikálnej fakulty Karlovej univerzity v Prahe. Ako rodák zo Svinice, malej dedinky východne od Košíc, sa stal docentom, prednášajúcim fyziku na najprestížnejšej českej predtým československej univerzite.
"Už na základnej škole ma veľmi zaujímali prírodovedné predmety. A tento záujem sa ešte prehĺbil na strednej škole, ktorá sa vtedy nenazývala gymnázium, ale bola to jedenásťročná stredná škola. Navštevoval som ju na Kováčskej ulici v Košiciach, kde ma učili výborní profesori. Maturoval som v roku 1956 a pretože v tom období bola takpovediac hitom jadrová fyzika, odišiel som študovať do Prahy práve tento odbor. Diplomovú prácu som ale robil z magnetizmu a v tejto oblasti pracujem dodnes. Po absolvovaní vysokoškolského štúdia som najprv pôsobil na Českom vysokom učení technickom, od roku 1968 som na Matematicko-fyzikálnej fakulte Karlovej univerzity."
Docent Zajac externe prednášal aj postgraduálnym študentom košickej Prírodovedeckej fakulty. Pre zaujímavosť možno spomenúť, že sa pri rôznych odborných i spoločenských príležitostiach stretol celkovo s 16 nositeľmi Nobelovej ceny za fyziku (s niektorými viackrát) a počas mesačného pobytu v centre pre teoretickú fyziku v talianskom Terste bol prakticky denne v kontakte s nositeľom Nobelovej ceny za chémiu Walterom Kohnom.
Doc. Zajac žije s maželkou, ktorá pochádza z Prahy a je grafičkou, a medzi jeho záľuby patrí najmä návšteva koncertov, výstav a iných umeleckých podujatí. Aj po 45-ročnom pôsobení v Česku hovorí doc. Zajac perfektnou slovenčinou. "Som s týmto jazykom v kontakte prakticky stále, a to najmä prostredníctvom akcií, organizovaných Domom slovenskej kultúry v Prahe. Dostávam jeho programový bulletin, som členom Klubu slovenskej kultúry, odoberám slovenský časopis Listy a často pracovne navštevujem Slovensko. V Košiciach som tohto roku bol nielen na nedávnej konferencii o magnetizme, ale zúčastnil som sa aj milého maturitného stretnutia po 45 rokoch," ozrejmuje svoje kontaky so slovenčinou doc. Zajac.
Zaujímalo nás, či sa na pražskej univerzite stretáva aj so slovenskými študentami. "Samozrejme," potvrdzuje a dodáva, "so slovenskými študentami mám tie najlepšie skúsenosti, majú veľký záujem o štúdium, sú svedomití a rád im pomáham. Sú tu v Prahe veľmi cenení a mnohí tu zostávajú po ukončení štúdia pracovať. Bohužiaľ, v súčasnosti trochu klesá a to nie len u nás, ale celosvetovo záujem o štúdium fyziky i niektorých ďalších prírodovedných disciplín. Na našom trhu nie je zatiaľ dostatočný dopyt, ale skúsenosti zo zahraničia ukazujú, že po transformácii ekonomiky bude tento záujem určite rásť".
Nakoniec sme pri našom rozhovore nemohli obísť ani veľmi aktuálnu a pálčivú tému platenia či neplatenia poplatkov za štúdium na vysokých školách. "Je zrejmé, že naše teda slovenské i české - vysoké školy potrebujú viac finančných prostriedkov. A bolo by najlepšie, keby tieto prostriedky poskytoval štát. Napokon štát si prostredníctvom vysokých škôl vychováva tých najkvalifikovanejších odborníkov. Pokiaľ ale ekonomická situácia štátu neumožňuje zvýšiť príliv financií do vysokého školstva, možno uvažovať o zavedení istého školného. Treba pritom ale zabezpečiť, aby sa v každom prípade na univerzity dostali a mohli na nich študovať všetci schopní mladí ľudia, a to bez ohľadu na ich finančnú situáciu. Nesmieme si dovoliť strácať schopných a perspektívnych ľudí."
Autor: rm
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
