Zidaneho, či Roberta Carlosa privítajú na Letnej hráči Sparty Praha. V rudých dresoch Sparty by sa mali predstaviť i dvaja Slováci Michalík a Labant. Pohodičku doma pri televízore si počas priameho prenosu bude vychutnávať bývalý brankár Sparty, neskôr i 1. FC Košice Jaroslav Olejár. Práve tento gólman stál v bráne Sparty, keď sa v roku 1983 stretla v 1. kole Pohára UEFA s "bielym baletom". Proti "pusinkám" vtedy na Letnej vybehla táto zostava trénera Václava Ježka: Olejár - Hašek, J. Chovanec, Straka, Bielik, J. Jarolím (46. Berger), Calta, Lavička, Denk (72. Drahokoupil), Griga, Procházka. Sparta doma vyhrala 3:2 (góly: Chovanec, Griga, Procházka - Juanito, Santillana) a po senzačnej remíze 1:1 v Madride (Skuhravý - Isidro) postúpila do 2. kola kde vyradila Widzew Lodž (3:0, 0:1), v 3. kole si poradila s anglickým FC Watford (3:2, 4:0) a na ceste medzi štyri najlepšie celky jej zahatal postup Hajduk Split, keď v pamätnom štvrťfinále vyhrala Sparta doma 1:0 a v Juhoslávii prehrala po predĺžení 0:2. Neskorší premožiteľ Hajduku Tottenham Hotspur sa stal víťazom, keď po dvoch remízach 1:1 vyhral 4:3 na jedenástky nad Anderlechtom Brusel. V súčasnosti 42-ročný rodák z Dvorianok v trebišovskom okrese je profesionálnym trénerom mládeže a vedúci tréner športových tried na športovom gymnáziu. Je aj kormidelníkom ligových mladších dorastencov 1. FC Košice. Pred dnešným zápasom Sparta - Real sme si s J. Olejárom zaspomínali.
"Uvažoval som, či dokonca nevycestujem do Prahy, lebo je to obrovské lákadlo. Zisťoval som možnosti, ako dostať lístky, ale keď som počul, aký je tam nával, že pred Letnou čakal 24-hodín rad ľudí na lístky, ktoré zostali v predaji, tak ma to prešlo. Som veľmi rád, že uvidím tento súboj v televízii. Som veľmi zvedavý na tento duel."
Neuvažovali ste o tom, že sa stretnete so starou partiou, ktorá proti Realu hrala a spolu by ste si na Letnej pozreli tento zápas?
"Neviem, či by na mňa mali čas, lebo ja som bol v Prahe v máji na jednej staži a stretol som sa s Honzom Stejskalom, Viťom Lavičkom, či Honzom Bergrom, lenže nie som si istý, či by v tomto virvare mali na mňa chvíľku čas."
Na koho, respektíve na čo budete najviac zvedavý?
"Na celkový výkon Sparty, ktorá suverénnym spôsobom prešla základnú skupinu cez Spartak Moskva, Feyenoord Rotterdam a potrápila i Bayern Mníchov."
Čo hovoríte na výkony svojho nasledovníka v bráne Sparty 19-ročného Petra Čecha?
"Veľmi sa mi páči. Je to jeden obrovský talent, ktorý vie čo chce. Videl som ho v akcii i naživo, v tréningu, rozprával som sa o ňom i s asistentom trénera Honzom Stejskalom. Je to chlapec, ktorý má pred sebou obrovskú perspektívu. Dúfam, že mu do toho nič nepríjemné nepríde a bude to stálica v Sparte, ako bol svojho času dlhé roky Stejskal. Neviem však, ako dlho ho Sparta udrží. (Mimochodom, tento plzeňský gólman prestúpil v roku 1999 za tabuľkovú cenu 350 000 korún do Chmelu Blšany a na prelome rokov 2000/2001 prestúpil do Sparty už za 20 miliónov korún!, pozn. red.)"
Skúste si teraz zaspomínať na 14. september 1983?
"Vtedy sme na Letnej privítali slávny Real Madrid a, aj keď sme mali pred tým predpremiéru doma s Duklou Praha, bolo vypredané 35 000 divákov tak stále som nevedel, čo to so mnou spraví, keď príde veľký Real... Môžem povedať, že to bol pre mňa obrovský skok. Vtedy sa o tom i písalo, že v podstate mesiac predtým som chytal v Trebišove a po takom krátkom čase som nastúpil proti veličine, akým bol Real Madrid, tak to bolo niečo úžasné. Zvlášť, keď to potom nabralo taká koniec, ako nabralo, keď sme ten zápas vyhrali 3:2 a tešili sme sa na odvetu."
Čo vám najviac utkvelo v pamäti z domáceho zápasu?
"Pravdaže, toho bolo veľa, na čo sa pamätám. Hráči, ako Juanito, Santillana, alebo Remon v bráne, to boli všetko veľké mená, reprezentanti Španielska. Na lavičke sedel Alfredo di Stefano (je v Prahe i teraz, ale v pozícií čestného prezidenta kráľovského klubu, pozn. red.)."
Nejakú pamiatku ste si odniesli z tohto stretnutia?
"Odniesol som si, hoci trochu nezvyčajnú prvý gól od Realu na Sparte. Juanito tak kopol roh, že dovtedy a ani potom som nezažil tak falšovaný center, ako on strelil. Ja som ho zle odhadol a po tomto rohu, myslím si, padol i vyrovnávajúci gól na 1:1. Bola to pre mňa velikánska skúsenosť nikdy si nemysli, že máš niečo stopercentne pod kontrolou, alebo si si veľmi istý, pretože títo hráči majú jednoducho neuveriteľný kumšt a stále od nich hrozilo niečo neočakávané."
Aj ste si vymenili dres s Remonom?
"Nie, vtedy to nebolo v móde, respektíve to bolo i obmedzené, zakázané. Jediný suvenír, ktorý mi zostal, tak to bol krásny popolník s emblémom Realu Madrid na dne kovového popolníka. Táto pamiatka mi doteraz pripomína tieto krásne chvíle."
O dva týždne ste cestovali do Madridu na štadión Santiaga Bernabeua a po ceste v autobuse vám fanúšikovia ukazovali päť prstov...
"Presne tak, vôbec to neskrývali, vystretých všetkých päť prstov a podpichovali, čo sme tam prišli robiť. Popravde, my sme tam veľké oči nemohli mať, pretože sme doma dostali dva góly a Realu stačilo vyhrať doma 1:0. Jeden z najfantastickejších zápasov, aký som hral, to bol práve zápas na Reale. Bolo tam asi 80-tisíc fanúšikov a kto to nezažil, ťažko pochopí pocity, ktoré človek prežíva, keď je v strede obrovského kotla, vo fantastickej kulise a pri takom výkone, aký sme tam podali."
Vedeli by ste teraz povedať, koľko ste mali zimomriavok na centimeter štvorcový?
"Bola to dosť častá otázka hneď po zápase, keď sa ma pýtali, ako a s čím som nastupoval. Zafixoval som si jeden pocit. Neboli to zimomriavky, ale, ani nie pravé stočenie žalúdka, ale chvenie v žalúdku, keď som stál pri Stielikem, Augustinovi, ktorý nahradil v bráne Remona, či Camachovi, to je niečo fantastické. Keď sme stáli v tuneli, len som si pomyslel, pane bože, je to vôbec možné? S úvodným hvizdom rozhodcu všetko zo mňa spadlo."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
