Futura, s.r.o. Košice, ako zvárač. Okolo 12. hodiny oznámil kolegovi, že musí odísť skôr z práce, pretože si potrebuje vybaviť niečo súrne. V ten deň si na cestu do práce požičal od otca auto a aj peniaze na benzín, aby mohol natankovať. V práci bol nervózny, nevedel sa na nič sústrediť. Po celý čas rozmýšľal o peniazoch. 0 tom, že prehral na automatoch 5300 korún a nevedel, čo povie doma, keď sa ho opýtajú, kde má výplatu… Nevedel to to už vydržať, preto nasadol do auta a odviezol sa do lesa nad Ďurďošíkom…
O tom, čo pri prechádzke lesom vymyslel, hovorí obžaloba prokurátora, ktorá viní 21-ročného Vladimíra H. z pokusu o trestný čin vraždy. Mal sa ho dopustiť tak, že 31. októbra lanského roka asi o 17. 50 hod. prišiel na benzínovú stanicu pri Bidovciach, okr. Košice-okolie, patriacu Slovnaftu Benzinol, a. s., kde napadol pracovníčku pumpy Helenu Š. Urobil to pod zámienkou, že chce zaplatiť za benzín, ktorý natankoval. Zaútočil na na ňu úlomkom pílového kovového listu dlhého 208 mm, širokého 30 mm a hrubého 1,6 mm, ktorý predtým zabalil do rukáva starého vlneného svetra. Pumpárku ním začal biť po hlave a neprestal na ňu útočiť napriek tomu, že sa bránila.
Spôsobil jej spolu 17 sečných rán, z toho šesť na hlave s porušením lebečnej kosti, jednu na ušnici, na obidvoch lícach, krku, a v dolnej časti pravého predlaktia so zlomeninou lakťovej kosti, ako i sečné rany a zlomeniny na obidvoch rukách a ramene. Uvedené zranenia výdatne krvácali, čo viedlo k rozvoju šoku z vykrvácania a ohrozenia života poškodenej. Podľa obžaloby prokurátora konanie Vladimíra H. smerovalo k usmrteniu pumpárky. Svoj čin nedokonal, pretože ho vyrušili zákazníci, ktorí prišli na čerpaciu stanicu. Preto zobral z pokladne hotovosť - 52 866 korún, nasadoél do auta a odišiel do Košíc.
Bidovčania vravia, že u nich pozná každý každého. A potvrdilo sa to i v uvedenom prípade. Pumpárka dobre poznala Vladimíra H. a on ju. "V kritický deň prišiel pred 18. hod. a natankoval za 300 korún. Keď prišiel dnu, kde sa platí, otvorila som registračnú pokladňu a on sa vtedy zrazu buchol po zadnom vrecku a povedal, že nemá peniaze. Býval neďaleko, tak som mu povedala, aby po ne zbehol domov. Zákazníkov bolo málo a tak, keď sa dlhší čas nevracal a ja som mala o 20. hod. končiť, začala som umývať dlážku…" opísala Helena Š. predohru k hororu, ktorý o dvadsať minút neskôr prežila. Keď počula zvuk prichádzajúceho auta, preušila prácu s tým, že zoberie od Vladimíra peniaze a potom doupratuje.
Stalo sa však niečo, čo nemohla predvídať. Stála pri pokladni a Vladimír sa postavil tesne ku nej. Zarazilo ju to, ale strach ju premkol až vtedy, keď sa nahol k peniazom… "Pozrela som na neho a on na mňa. Vsunul ruku do náprsného vrecka a vytiahol z neho nejaký predmet omotaný v tmavej látke. Nevedela som čo drží v ruke, videla som len nejaké zúbky… Začal ma ním biť po hlave. Bránila som sa, chránila som si hlavu rukami… Zvalil ma na zem, priložil mi ten predmet na krk, akoby ma chcel rezať, pichať, ale cítila som, že je tupý… Nemohla som sa už ani veľmi brániť, lebo som mala dolámané ruky a tak som len mykala hlavou zo strany na stranu…" vypovedala pani Helena Š.
Zdôraznila, že sa snažila vytrhnúť z rúk útočníka a dostať sa k signalizačnému zariadeniu. Aj sa jej to podarilo, ale nemala dosť síl na to, aby ho uviedla do chodu. Násilník takisto nezaháľal a opäť ju zvalil na zem, pričom jej slabšie stlačil krk, no vzápätí pocítila uvoľnenie… Nebola schopná sa postaviť, preto len otočila hlavu a videla, ako sa Vladimír H. nakláňa nad otvorenou pokladňou… Keď odišiel, po bruchu sa dotiahla bližšie k dverám, ktoré nechal otvorené. Videla, že vonku, pri stojane číslo 5, stoja dvaja zákazníci. Začala kričať o pomoc…
"Nechcel som jej ublížiť. Keď som zbadal otvorenú registračnú pokladňu a v nej peniaze, napadlo ma, že by som si mohol v nestráženej chvíli nejaké bankovky zobrať… To preto som predstieral, že nemám čím zaplatiť a vrátil som sa na pumpu neskôr. V aute som mal úlomok z listu pílky na kov. Zabalil som ho do rukáva starého svetra, ktorý som mal na utieranie palubnej dosky a vrátil som sa na benzínku. Zobral som úlomok z pílky len preto, že ním pumpárku zastraším… Obrátila sa však práve vtedy, keď som natiahol ruku do pokladne… Zľakol som sa, čo bude… Udrel som ju tým úlomkom do chrbta. Zatmelo sa mi pred očami… Na to, čo sa dialo potom, si vôbec nepamätám," vypovedal obžalovaný.
Dodal, že precitol až v aute a uvedomil si, že sa nachádza na križovatke Palackého ulice… Odbočil a zaparkoval na Fibichovej. Tam zistil, že má peniaze. Prepočítal ich a rozdelil podľa toho, či boli čisté, alebo postriekané krvou. Jedny dal do jedného, druhé do druhého vrecka. "Spolu ich bolo 13 500 korún, nie 52-tisíc, ako sa píše v obžalobe," tvrdil Vladimír H. a jedným dychom dodal, že o vrecúško, v ktorom boli zakrvavené bankovky, prišiel ešte v tú istú noc po tom, čo ho v mestskom parku prepadli lúpežníci.
Nemal odvahu ísť domov, ani prihlásiť sa na polícii. Pred spravodlivosťou unikal 23 dní a potom zavolal otcovi.
"Syna som našiel v zúboženom stave. Povedal, že pani Š. nechcel ublížiť, len ukradnúť peniaze. Výsledky vykonaných inventúr na benzínovej pumpe mi boli známe, preto som sa ho opýtal, koľko zobral z registračnej pokladne. Povedal, že 13 500 korún a že o sedemtisíc z nich ho olúpili v mestskom parku. Keď som sa od polícajtov dozvedel čo sa stalo, pokúšal som sa navštíviť pani Š. v nemocnici, neskôr doma. Odmietala to, čo som aj chápal… Neskôr som jej na žiadosť syna uhradil tzv. bolestné a to podľa bodového ohodnotenia, ktoré vyčíslil znalec a tiež sumu, ktorú syn zobral z pokladne," uviedol pred súdom otec obžalovaného.
Zo záverov znalkyne zo súdneho lekárstva vyplynulo, že Helena Š. utrpela zranenia, ktorých liečba doposiaľ nebola ukončená. Ide o vážnu poruchu zdravia s trvalými následkami. Pojednávanie bolo odročené na začiatok decembra.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
