očakával víťazstvo domáceho celku. Tobôž potom, keď hostia v doterajšom priebehu súťaže ešte ani raz nezaváhali a i do srdca Zemplína pricestovali ako jasní favoriti. Michalovčania však všetky papierové prognózy obrátili naruby a vďaka oduševnenému výkonu sa postarali o obrovskú senzáciu, keď Košičanov porazili 66:63. Toto "nadplánové" víťazstvo však bolo spravodlivou odmenou za nezlomnú vôľu a enormné úsilie vynaložené počas celého 40-minútového deja. "Počas celej prípravy na zápas som hráčom zdôrazňoval, že nemajú čo stratiť. A skutočne! Chlapci hrali uvoľnene a bez akýchkoľvek zábran. Hlavne v obrane sme podali obdivuhodný výkon a podľa technického zápisu sme mali len štyri stratené lopty, kým hostia ich mali oveľa viac. Práve to podľa mňa rozhodlo o prvej prehre lídra v súťaži," povedal kormidelník víťazného celku Imrich Rakovský, ktorý za jeden z najhlavnejších momentov nečakaného triumfu označil ubránenie strelca Mišinského, ktorý v prvom vzájomnom súboji nastrieľal Michalovčanom 35 bodov. Aj bez piatich stabilných hráčov kádra nastúpili Zemplínčania o deň neskôr na ďalšie dôležité stretnutie s tabuľkovým susedom PLY SPO Rožňava. Iba víťazstvo nad Gemerčanmi by potvrdzovalo dvojbodový zisk z predchádzajúceho dňa, v opačnom prípade by stratil košický skalp opodstatnenie. Ako však Imrich Rakovský na adresu svojich zverencov neradostne skonštatoval údajne sa nedokážu po väčšom úspechu koncentrovať na ďalší ich mechanizmus hodnôt má zrejme opačný pohon a jeho "účinky" sa prejavili i v stretnutí proti Rožňave. Tri štvrtiny lepší hostia prišli o víťazstvo v poslednej desaťminútovke, keď ju doslova prehajdákali, čím umožnili laxne hrajúcim domácim cestu k dôležitému víťazstvu. Významnou mierou sa oň pričinil domáci strelec Roman Rakovský, syn trénera, ktorý hlavne v závere neomylnou muškou priklonil misky váh na michalovskú stranu. "Prakticky žiadny z mojich spoluhráčov nemal odvahu vziať zodpovednosť na svoje plecia a tak som sa rozhodol probovať strelecké šťastie práve ja. Proti Rožňave hrali dlhý čas v obrovskom útlme, čo bolo podľa mňa príčinou nečakaného úspechu z predošlého dňa, po ktorom mnohí z nás doslova "lietali" v oblakoch," povedal čochvíľa 20-ročný rozohrávač. Zdalo sa akoby najväčším nepriateľom Michalovčanov boli paradoxne sami Michalovčania, nuž a Roman nám túto domnienku iba potvrdil. "Bolo to aj príčinou nervozitou vyplývajúcou z dôležitosti stretnutia, no významnú mieru zohral i fakt, že sme celý zápas s Košicami odohrali iba šiesti. Tým pádom na nás doľahla únava, kvôli čomu sme sa pomalšie rozbiehali," dodal tento poslucháč UPJŠ v Košiciach. Michalovčanov teraz najbližšie čakajú dva zápas pravdy, v Banskej Bystrici a vo Veľkom Krtíši. Ak chcú ozaj naplniť proklamované ambície postupu medzi osem najlepších druholigových kolektívov, nesmú vyjsť na strednom Slovensku naprázdno.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
