Lausanne, víťazom augustových Svetových hier v Akite a účastníkom dvoch svetových šampionátov (v Bratislave pred dvoma rokmi i pred rokom v Malajzii obsadil zhodne piatu priečku, no v hlavnom meste Slovenska štartoval v kategórii do 65 kilogramov). Teraz sa hotuje na svoje tretie majstrovstvá sveta, z naše výpravy je teda najskúsenejší. Žiadneho frajera však zo seba nerobí, nestrúha lacné gestá. Drží sa pri zemi, vie, že lietať môžu len vtáky, ľudia sa po vzletných slovách neraz môžu ocitnúť tvrdo na zemi a natĺcť si "hubu". Skromnosť a úcta k realite zdobí vyznavačov tohto športu, člen Pro Body Košice je protagonistom i v tomto smere.

Včera sme ho vytiahli na chvíľu z otročiny. Naháňal posledné tréningové dávky, dnes odlieta do Mjanmarska. Obavy? "Tak trochu. Ako vlastne zakaždým pred podobným podujatím. Náladu mám bojovú - ako vždy. Teraz je to už v pohode." Na rozdiel od Štefana Havlíka, jeho kamaráta i kolegu z reprezentácie, Igor má pred sebou len druhý tohtoročný vrchol. To, či to považuje za výhodu alebo nevýhodu, ochotne rozpitval. "Števo bol stále v diéte, takže sa mohol zlepšovať. Pre mňa je to náročnejšie. V tomto období sa mi zložitejšie diétuje, v lete pred Japonskom to išlo oveľa lepšie. Bolo to aj podnebím, v chlade sa ťažšie vylučujú tekutiny z tela a aj tréningy sú iné." Medzi Akitou a Mjanmarskom je trojmesačné obdobie. Nie je to veľa , ani málo, ale podľa Kočiša dosť dlho na to, aby sa dalo všeličo zlepšiť. "V kvalite svalstva, v jeho hustote, som pokročil. Hmotnosť som už dosiahol v Akite, tak som si ju iba udržiaval, hoci viem, že sa nevyhnem odvodňovaniu." V piatok na vážení by mal Kočiš mať 72-73 kilogramov, musí sa zbaviť prebytočných kilogramov. Pozná už recept, ako na to. Treba sa poriadne vypotiť a táto procedúra pripomína pacienta, ktorého pochytila chrípka. Treba si ľahnúť do postele, zabaliť sa, dať si acylpirín. "Pociťujem, že sedemdesiatka je už pre mňa naozaj pritesná, idem na doraz. Preto na rok prejdem pravdepodobne do inej kategórie."

Každý borec s pribúdajúcimi akciami a skúsenosťami vie zhodnotiť, či urobil maximum pre úspech a či je na tom lepšie než pred časom. Kočiš sa domnieva, že príprava bola ešte vydarenejšia než v pred augustovou akciou. "Ciele sú dosť vysoké, preto bude záležať na každom detaile. Okrem tých pretekárov, ktorí boli mojimi konkurentmi v Akite, určite vybehnú do popredia niektorí ďalší." Na zdanlivo provokačnú otázku, či už podnikne konečne útok aj na medailu z MS, odpovedal priamo: "Už by sa patrilo siahnuť si na kov aj na svetovom šampionáte. Po tom, čom doteraz preskákal na pódiu, bolo by načase. Dopredu však ťažko odhadnúť, ako to v dejisku bude vyzerať." Kategória do 70 kg je lákadlom nielen pre Európanov, ale aj borcov z Afriky, Ázie, Ameriky. Vlaňajší majster veta z Egypta by mal v Mjanmarsku určite súťažiť (k zlatu z Malajzie sa dostal až dodatočne, keďže prvých dvoch v pôvodnom oficiálnom poradí pre doping suspendovali a diskvalifikovali). V Akite porazil Švajčiara Zimmermanna i amerického rivala. Tí mu to bezpochyby budú chcieť vrátiť. "Dopingoví hriešnici z Malajzie Španiel a Rus mi nebudú dýchať na chrbát. Vybrali sa zlou cestou, je to ich problém. Neoplatí sa to. Ja mám v tomto roku dve kontroly za sebou, môžem súťažiť s pokojným svedomím."

Keď sa kulturista prvý raz dostane na šampionát, môže pôsobiť vyplašene. Tretí zápis sa už premieta do psychiky, sebavedomia. "To je podstatné pri prezentácii osobnosti priamo na pódiu, v celkovom vystupovaní. Viem, že sa dokážem lepšie predať a okrem toho už ma majú zafixovaného aj rozhodcovia z predošlých špičkových podujatí. To je tiež významné. S niektorými arbitrami sa už lepšie poznám, prehodíme zakaždým aj pár slov." Igorovou ozdobou je triceps, na ten sa najviac spolieha. Predtým mal trošku slabinu v lýtkach, preto sa zameral viac na ne. "Vidno v nich rozdiel, hlavne v kvalite a separácii, hoci ich veľkosť ešte stále nie je ideálna, primeraná k nohám," dodal pretekár Pro Body, ktorý aj naďalej zostáva v tomto košickom klube. Rovnako za výhodu považuje priamu účasť trénera Milana Čížeka v Mjanmarsku. "Vie podržať, pomôcť, správne usmerniť." Na otázku, komu by prípadne venoval medailu, vyjadril prozaické želanie, že hlavne rodičom, trénerovi, sponzorom. "Je dosť ľudí, ktorí mi držia prsty a pomáhajú mi udržať sa na špici." Je zaujímavé, že hoci náš zástupca nosí inak dioptrické okuliare (tri a polky), pri vystupovaní si ich nedáva. "V zahraničí sa kulturisti s okuliarmi neobjavujú. U nás na menej významných súťažiach ich zavše možno registrovať. Neviem, keby som si ich dal, mohli by to rozhodcovia brať ako neestetické, menej športové."

V amatérskej kulturistike by chcel ešte dosť dokázať a preto nemyslí ani zamak na prestup medzi profíkov. Keby nebodaj aj na "svete" obstál s vyznamenaním či samými jednotkami, nezmenil by názor.

Autor: Štefan KÚŠIK

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.