európskeho šampióna. Stalo sa. Skupinu prešiel Marián Žigala bez straty kvetinky, keď sa najviac potrápil s Rumunom Florinom Puricem. Cieľ, víťazstvo v skupine a ľahší semifinálový súper však boli na svete. V semifinále singlov Marián Žigala zdolal jedno z prekvapení ME, Francúza Erica Jeckera (ktorý predtým zo skupiny postupoval na úkor domáceho Maďara Tamása Pála) 2:0 (7,3), v tom druhom sa už aktuálny majster sveta, Čech Petr Bubniak, trápil so spomínaným Rumunom Florinom Puricem, keď vyhral len 2:1 (-6, 6, 8). V zaplnenej hale, pred tisíckou divákov, potom Marián Žigala vo finále jednotlivcov porazil úradujúceho majstra sveta z vlaňajšieho šampionátu v Prostějove Petra Bubniaka 2:1 (-7, 7, 8). Hneď po ňom "cestovala" do Košíc, na mobil manželky a známej fitnesky Marietty Žigalovej, víťazné sms-ka.
*****
"Myslel som si, že to bude trochu jednoduchšie, ale nakoniec som dosiahol to, čo som si predsavzal. Som veľmi rád, teraz to už je pohodička."
V čom to bolo ťažšie?
"Pred odchodom som odhadoval, ako sa to bude vyvíjať. Presne tak sa to i vyvíjalo, chcel som teda vyhrať skupinu, pričom som vedel, že najdôležitejší bude zápas s Rumunom. Na toho som sa pripravoval najviac. Tie predchádzajúce dva, s Rakúšanom a Švajčiarom, som vyhral v pohode po 2:0. Samotný zápas s Rumunom však bol veľmi ťažký, Rumun je kvalitný hráč, ktorý hrá dobrý, rýchly nohejbal. Potrápil som sa, bolo to náročné po kondičnej i psychickej stránke. Purice vie veľmi dobre umiestňovať zozadu prudké lopty, ja som bol preto postavený ďaleko za sieťou a odtiaľ sa mi veľmi zle útočí. Boli to teda dlhé výmeny, skôr také vytrvalostné."
Keď ste išli do Szolnoku, vedeli ste, že budete mať v skupine Rumuna, len nebolo isté, či to bude starý známy Purice alebo juniorský majster sveta Ivanescu. Vyhovoval viac Purice?
"Mne to bolo jedno, obaja sú veľmi kvalitní hráči. Ten mladý, Ivanescu, nakoniec hral v trojiciach, pretože na rumunskom šampionáte s Puricem prehral."
Prognózovali ste vývoj ME, semifinále sa však trochu od prognóz odchýlilo. Nastupovali ste proti Francúzovi, ktorý tam bol dosť prekvapujúco.
"V podstate však vyšlo to, čo som vravel. Jednoznačne som veril, že Čech Bubniak tú druhú skupinu vyhrá, slabším je Maďar Pál, mne išlo o to, aby som nastupoval proti druhému z tejto skupiny. Na Tamása Pála som si veril, nakoniec, ukázalo sa to i pritom, že prehral s Francúzom. Aj keď musím povedať, že dosť nešťastne, Francúz nebol až tak kvalitný hráč. Skôr to bolo v tom, že Tamás hral pred domácim publikom, psychicky bol rozladený a zápas nedokázal zvládnuť."
Na druhej strane, práve Francúz môže byť príkladom istého pozitíva. Dôkazom toho, že nohejbal nemusí byť len záležitosťou Slovákov, Čechov, prípadne Rumunov, Maďarov. Je to len plus, však?
"Ja by som bol strašne rád, ak by sa vo finále nestretávali len Slováci a Česi. avšak už teraz ku tomu bolo blízko, v semifinále trojíc mala česká reprezentácia veľmi blízko k tomu, aby ju Rumuni vyradili. Nakoniec postupovala o jedinú loptu, veľmi ľahko sa mohlo stať, že by vo finále boli Rumuni. To platí i pre single, ja som len rád, že ďalšie krajiny robia pokroky."
Poďme ďalej. Čo finále starých známych: Bubniak - Žigala?
"Myslel som, že naň bude platiť smečované podanie, ktoré som predtým trénoval, on to však hráva celý rok, bol na to pripravený a nezaskočilo ho to. Bol som až prekvapený, ako ľahko si spracovával podanie, išiel na sieť a umiestňoval mi lopty do rohov, kde som na ne nevedel dočiahnúť. Bol som už úplne zúfalý, čo mám naňho vymyslieť. Psychicky som si však veril, že na niečo prídem a neskladal som zbrane. Začal som podávať vysoké rotované lopty, odskakovalo mu to, on bol pritom ďalej od siete a začal mať problémy. To bolo na konci prvého setu, prehral som 7:11. Ale už som cítil, že mám navrch. Hneď na začiatku 2. setu som si spravil náskok štyroch - piatich lôpt, udržiaval ho a vyhral 11:7. Rovnaké to bolo i 3. sete, aj keď tu to už bolo tesnejšie a s nervami."
Získali ste tak jediné zlato. Skúsme trošku teoretizovať. Slováci išli na ME s cieľom zisku jednej zlatej medaily a dvoch ďalších medailových umiestnení. Toľko jeden fakt. Druhým je, že sa verilo hlavne kategórii trojíc. Sumár: zlato ste podľa plánov nemali získať vy.
"Je to pravda. My sme si to takto hovorili i predtým, pred ME. Ale bola to veľká chyba. Nie je dobré hráčom vopred vravieť, že vyhrajú, že sú oveľa lepší, že súperi na nich nemajú. Vtedy je zaťaženie na psychiku ešte väčšie. Ja som to raz zažil v Brazílii, keď ma každý pred finálovým zápasom každý potľapkával a hovoril mi: si lepší, v pohode vyhráš... Potom však príde zápas, niečo sa nedarí, začnete si klásť otázky typu: čo keď náhodou prehrám. Psychika sa nalomuje a nesústreďujete sa na zápas, ale práve na takéto myšlienky. Teraz to veľmi pocítil Patrik Perun. V budúcnosti sa toho budeme musieť vystríhať."
Dá sa povedať, že v takých zápasoch vyrovnaných súperov, ako sú Slováci a Česi, to už je vyložene o psychike?
"Jednoznačne, nič viac! Žiadne technické prvky tam už úlohu nezohrávajú."
Máte titul majstra Európy, o pol roka sú však MS v Rumunsku...
"Mňa ešte stále ten nohejbalík baví, sme dobrá partia, s chlapcami si stále rád zahrám. Budem hrať ďalej, uvidím však, ako to pôjde. Možno, že budúci rok už bude hrať Jano Chovan či Marek Tomčišák alebo Štefan Forrai. Ja však budem ďalej trénovať, buď budem robiť sparingpartnera ja im, alebo oni mne."
Čo rodinná štatistika? Marietta titul majsterky Európy i sveta, zlaté medaily, vy zlato... Tradícia pokračuje.
"Presne tak, ja som však už tak zo srandy povedal Mariette, že musím dosiahnuť trošku viac ako ona. Ona má dva tituly majsterky sveta a dva majsterky Európy, ja jeden titul majstra sveta, tri majstra Európy. Ešte jeden titul majstra sveta mi teda chýba."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.