obehu bola stiahnutá ako prvá československá nostrifikovaná dvadsaťkoruna. Po rozpade monarchie platila takmer vo všetkých nástupníckych štátoch. Okrem Československa sa zúčastnila na peňažnom obehu v Maďarsku, Chorvátsku, Dalmácii, Slovinsku, Poľsku, Taliansku, Rakúsku a Rumunsku. V Československu platila od 3.3.1919 do 20.6.1920. Za úradné platidlá sa považovali iba tie bankovky, ktoré mali na lícnej strane nalepený platný dvadsaťhalierový kolok. Červený kolok bol vyslovene vytlačený na tento účel, nebolo možné platidlá ofrankovať iným kolkom. Autorom výtvarného návrhu frankatúry bol Carmin Schlesinger, kolky dodala firma Haase Praha. Falšovali sa bez problémov, čo úrady mnohokrát aj odhalili. Doteraz poznáme štyridsaťtri druhov úradne evidovaných falzifikátov. Veľkou módou bolo falšovať kolky už v období platnosti dvadsaťkorún. Neokolkované platidlá boli bezcenné, ľudia sa pokúšali bezcenné peniaze dať do obehu. Po rozpade monarchie prekvital čierny obchod v každej sfére. Tí šikovnejší sa pokúšali peniaze vymeniť čo v najlepšom kurze, na čo využívali rôzne špekulatívne metódy.

Celkové množstvo bankoviek s falošnými kolkami predstavovalo hodnotu asi 250 miliónov korún. Na základe týchto údajov môžeme hovoriť o najväčšom napadnutí meny v dejinách Československa. Ministerstvo spravodlivosti vyzvalo na základe nariadenia z roku 1920 vyzvalo štátne zastupiteľstvá, aby predložili súpis trestných činov súvisiacich s peňazokažstvom v období 1918-1926. Úrady hľadali súvislosť medzi maďarskou Windishgraetzovou aférou a falšovaním kolkov. Príslušné orgány registrovali 3014 trestných stíhaní , z čoho 2500 prípadov súviselo s aférami okolo kolkov z roku 1919. Maliara z Hornej Cerekve 8.5.1919 súdil porotný súd v Tábore za falšovanie kolkov dvadsaťkorunových bankoviek. Ručne kopíroval negatívnu snímku na papier. Podobných prípadov registrovali mnoho, bolo to zlaté obdobie falšovania a pozmeňovania peňazí. Po rozpade monarchie vládol chaos, čo bolo živnou pôdou pre peňazokažcov a podvodníkov.

Dvadsaťkoruna na snímke je známa v dvoch vydaniach. Identifikovať jednotlivé typy nie je problém. Na strane rubu vľavo je na druhom vydaní vytlačený nápis "II.AUFLAGE". Na platidlách prvej emisie takéto označenie nenájdeme, verejnosť jednotlivé varianty nerozlišovala. Druhé vydanie úradne nebolo v Československu kolkované. Napriek tomu sa na zberateľskom trhu bežne stretávame s kolkovanými bankovkami oboch vydaní. Ako sa dostali kolky na druhé vydanie, iste si už každý sám domyslí. Druhé vydanie je cennejšie než prvé, pravdepodobne sa ich zachovalo menej. Falzifikáty na škodu zberateľov nie sú žiadnou novinkou. Najčastejšie na neznalosť problematiky doplácajú zberatelia-začiatočníci, ktorí nepoznajú niektoré detaily z histórie. Rozhodne by sa mali tieto platidlá kupovať medzi poslednými. V opačnom prípade sa môže ľahko stať, že sa k nám dostane zbytočne predražený falzifikát. Nekolkovanú bankovku môžeme získať lacnejšie.