chrbtom. Vznikla v 15. storočí, v roku 1414 a stala sa súčasťou panstva Makovice. Obyvatelia v nej sú prevažne rusínskej národnosti, ktorí sa od pradávna zapodievali pastierstvom a furmanskými prácami v lesoch. V 19. storočí v nej žilo takmer 600 obyvateľov a patrila šľachticom Erdödyovcom. Bol to vždy chudobný kraj, ktorý ľuďom prinášal hlad a vysťahovalectvo. V roku 1947 sa z obce mnohí vysťahovali do bývalého ZSSR, ale po rokoch sa do svojej rodnej vlasti mnohí opäť vrátili. Domy tam donedávna boli väčšinou zrubové z dreva a strechy z drevených šindľov. Dlho sa tam udržiavala výroba domáceho plátna, kožušín a ľudových odevov. Pretrvávali aj staré zvyky, ľudové tance a spevy.
Od nepamäti sa v obci nachádzali minerálne pramene, ale dlho boli akoby utajované a nedostali sa do zoznamu ich registrácie v 18. storočí, ktorý zostavoval Matej Bel a Ján Adam Rayman. Oficiálnym objaviteľom prameňa sa stal Ľudovít Tognio, ktorý v prvej polovici 19. storočia vyslal prvý pozitívny signál o týchto vodách do celej Európy. Už on označil vodu za jedinečnú, ako zásadito slanú s vysokou mineralizáciou a s vysokým obsahom jódu, brómu a alkalických látok, ktoré priaznivo pôsobia na zažívací trakt. Na počesť objaviteľa jeden prameň dostal názov Ľudovít. Dr. Sároši vodu označil za liečivú, ale nepoznal jej kontraindikačné vlastnosti. Daniel Wachtel v roku 1859 konštatoval, že v obci sa nachádza až 30 prameňov.
Ďalší významný prameň v Cigeľke dostal meno Štefan, podľa svojho upravovateľa Štefana Ambrozyho. Jeho vody B. Chryzer v roku 1900 zaradil medzi najlepšie alkalické vody v Uhorsku. Z ďalších prameňov bol známy Slovan (predtým Rákoczi), Podbusov, dva pramene Lazce, prameň Matka, Apollo, Glória, Veterán, neupravený Prameň v obci, Mika a ďalšie. Zaujímavý v minulosti tu bol prameň pod názvom Píšťalkový. Začiatkom 20. storočia bol opatrený píšťalkou. Pri zvýšenom výstupe oxidu uhličitého začal pískať a tým upozorňovať obyvateľov na kvalitu vody so zvýšeným obsahom kysličníka uhličitého.
Vráťme sa k histórii prameňov minerálnych vôd v Cigeľke. Oblasť, kde sa nachádzali minerálne pramene, v minulosti patrila grófovi Erdödymu. Neskoršie pramene predal prešovského obchodníkovi Burghartovi. Nový vlastník v polovici 19. storočia začal vodu plniť do fliaš a expedovať do obchodnej siete. Kvôli zabezpečeniu požadovanej hygieny získavanej vody sa tam uskutočnili zemné vrty. V naplňovaní vody do fliaš sa pokračuje dodnes a tá je veľmi vzácna a vyhľadávaná na domácom a zahraničnom trhu. Je veľmi vhodná na liečenie žalúdočných a črevných chorôb, pri poruchách látkovej premeny a pri chorobách horných ciest dýchacích. Je veľmi vhodná proti prebytku žalúdočných kyselín.
Už v 18. storočí sa cigeľská voda používala pre pitné účely a mnohí odborníci tvrdili, že vhodne by tam bolo postaviť kúpele, pretože voda má dobré liečivé účinky. Podľa nich by to boli istotne najvyhľadávanejšie kúpele v celej krajine. Tieto názory neboli celé 19. storočie realizované. Až začiatkom 20. storočia tam postavili malý drevený kúpeľný dom s ôsmymi kúpeľnými kabínkami. V nich sa liečili prevažne miestni občania, ktorí boli menej solventní a to neprinášalo požadované zisky z kúpeľníctva. Liečebné kúry tam poskytovali od roku 1918 až do roku 1958. Pre tento liečebný účel sa využívali vody z prameňa Štefana Ľudovíta.
Chemickými rozbormi a hydrologickými procesmi minerálnych vôd v Cigeľke sa zaoberalo niekoľko odborníkov. Všetci tieto vody považovali za veľmi vzácne a liečivé s vysokou mineralizáciou - až 30 gr. pripadajúcich na 1 liter vody. To je aj hlavný dôvod, prečo sa voda môže piť len so súhlasom a pod kontrolou lekára. Vzácne v nej sú minerálne prvky - bróm, kyselina boritá, jód, sodík a chlór.
V roku 1949 boli aj tieto pramene znárodnené, prešli pod správu Čsl. kúpeľov a žrediel so sídlom v Prahe. V roku 1955 sa pre oblasť východného Slovenska v Prešove zriadil národný podnik Východoslovenské žriedla a v Cigeľke sa vytvoril závod. Naplňovaním a expedíciou tejto vody do obchodnej siete sa zapodiva akciová spoločnosť Minerálne vody Prešov so sídlom na Slovenskej ulici.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
