Podnet k tomu dali organizátori blížiacich sa osláv Maďarskej komunity, ktorí požiadali vedenie vtedajšieho Maďarského aero clubu (MAC) v Budapešti o zabezpečenie ukážky letu ich plynom naplneného balónu s názvom "Turul". Pozvanie padlo na úrodnú pôdu a tak balón - výrobok firmy Reidinger z nemeckého Ausburgu, ktorý navrhol inžinier Hans Scherle o objeme 1 300 metrov kubických, 14. júna 1906 dopravili železnicou do Košíc. Balón bol vyhotovený v roku 1902 a mal už na svojom konte 62 letov. Je zaujímavé, že kôš tohto balónu sa dotkol slovenskej zeme už 16. júna 1902 po ukončení jeho piateho letu, ktorý absolvoval na trati Szeged - Lukovište. Aj po ďalšom šiestom lete uskutočnenom z Budapešti 3. augusta 1902 balón "Turul" pristál na Slovensku a to pri Rimavskej Sobote.
V to štvrtkové ráno bolo na košickej železničnej stanici veľmi rušno. Po naplnení svietiplynom z mestskej plynárne (situovanej vtedy v bezprostrednej blízkosti) sa balón vydal so svojím pilotom na prvý skúšobný let, ktorý bol v poradí jeho celkových letov na 63. mieste. Balón po niekoľkých minútach letu pristál za dramatických okolností na streche vtedajších parných kúpeľov (na neskoršom Námestí Janka Kráľa). Príčiny mohli byť rôzne, napr. turbulencia ovzdušia pri nízkom lete, nedostatočne naplnený obal, zvýšená záťaž a pod. Nakoniec všetko dobre dopadlo a vďaka účinnej pomoci organizátorov podujatia sa bez závad skončilo nedobrovoľné objatie tohto lietajúceho mytologického vtáka. Za asistencie príslušníkov miestnej vojenskej posádky sa balón ešte pred obedom premiestnil pred zrakmi množstva divákov na terajšie Námestie osloboditeľov, kde pre veľký záujem Košičanov presun prerušili neplánovanou vyše hodinovou prestávkou. Bola to jedinečná príležitosť pre mnohých záujemcov prezrieť si detailne tento lietajúci stroj zblízka, čo aj náležite využili. Ďalšia etepa jeho presunu skončila na športovom ihrisku Košického atletického klubu (KAC) na terajšej Štúrovej ulici. Z reportáže uverejnenej v dobovej miestnej tlači vyplynulo, že na tomto mieste do jeho koša popri kapitánovi Krállovi a pilotovi nastúpil aj miestny právnik JUDr. Karol Halmy. Keď balón vyštartoval, jeho posádka začala na početné publikum mávajúce šatkami a klobúkmi hádzať kvety. Toto s dojatím sledovalo stúpajúci a na východ súčasne sa vzdiaľujúci balón, až kým im tento nezmizol z očí. Časť divákov sa spolu s vodičmi určených dopravných prostriedkov dokonca vydala na organizátormi vyhlásený pretek s balónom. Tvorili ich jednak automobily (Heiszig Šándor a Bártay Oszkár), motocykel (Majer V.) a bicykel (dôstojník Vécsey). V koši balónu boli aj poštové holuby, ktoré jeho posádka v priebehu letu operatívne vypúšťala spolu s aktuálnymi správami. Tieto sa nakoniec dostali do cukrárne Bélu Štefanoviča, kde sa mohli s nimi záujemcovia zoznámiť. Prvé preteky s balónom v histórii Košíc sa skončili o 19.30 jeho pristátím pri obci Bidovce. Osádka balónu Turul sa stala víťazom tohto neobvyklého preteku a s pamätnou pohľadnicou získala hlavnú cenu 10 000 korún. Na druhom mieste skončil automobil riadený Šándorom Haiszigom. Motocykel riadený V. Majerom skončil na čestnom treťom mieste.
V ďalšom období po ešte mnohých letoch zostal z balóna iba jeho prútený kôš, ktorý ako exponát Budapeštianskeho dopravného múzea bol zničený v priebehu II. svetovej vojny pri bombardovaní mesta. Je len potešiteľné, že po niekoľko desiatok rokov trvajúcej prestávke sa k balónovému lietaniu prihlásila skupina nadšencov pod vedením Ing. Jána Marušina, ktorá v Košiciach začala jeho novodobú tradíciu.
Ďalšie zaznamenané pristátie balónu a to z Viedne sa podľa výpovede pána Rekena zo Šivetíc uskutočnilo okolo roku 1910 pri tejto obci, práve počas žatevných prác.
Autor: Ing. Ladislav VIRÁG
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
