skúške, ktorá, ako vieme bola napokon zrušená a riaditeľ pretekov nariadil jej voľný prejazd. Podľa vyjadrenia vedúcej posádky a napokon aj čerstvých majstrov SR J. Kuliga s E. Horniačkom nebola spomínaná ereska dostatočne zabezpečená a ohrozovala bezpečnosť jazdcov, preto ju odmietli absolvovať. Za tento počin ich potrestala Rada športových komisárov desaťminútovou penalizáciou a na protest proti tomuto verdiktu kuligovci potom neodštartovali do druhej etapy. Ich vyjadrenia ste si mohli prečítať na iných miestach, my sme však tak, ako nám káže novinárska etika, dnes oslovili aj predstaviteľa "druhej strany", vedúceho trate Jána Gregora, ktorý nám poskytol toto vyhlásenie:
"To, čo sa deje v rallye športe na Slovensku v období posledných dvoch rokov, stojí za vážne zamyslenie. Namiesto spolupráce, ktorú sa usporiadatelia snažia organizovať tak, aby sa tí kompetentnejší, skúsenejší a najobetavejší ľudia podieľali na každej súťaži, začal sa zákulisný boj tímov na úkor usporiadateľa. Len sa pozrime na minuloročné aj tohtoročné podujatie. Kto všetko bol v organizačných výboroch, v radoch rozhodcov, usporiadateľov na Rallye Prešov, Košice, Hurbanovo, Rožňava, Mikona. Kto bol v istých funkciách na tohtoročných podujatiach v Rimavskej Sobote, Prešove, Košiciach, Senici, Hurbanove a v Púchove. Opakujúce sa mená svedčia o tom, že sú to tí istí ľudia, ktorí sú ochotní obetovať svoj čas, pohodlie domova a mnohokrát aj zdravie pre čo najlepšiu prípravu a realizáciu súťaže. Bez rozdielu či ide o západ alebo východ republiky. Pre tento druh športu je nadšených mnoho fanúšikov znalých problematiky rallye. Ale omnoho viac treba ľudí treba vychovávať, aby pochopili a pripustili to, že jazdci a spolujazdci s celým tímom mechanikov, organizačných pracovníkov a sponzorov sú ochotní pripravovať pre ďalšie generácie nadšencov overené prvky bezpečnosti automobilov pre bežnú premávku. To si málokto pripúšťa, že "tí blázni v autách s helmami na hlavách" riskujú vlastné životy pre záchranu našich potomkov.
Rallye je riskantným a finančne náročným športom. Nakoniec nie je jediný. Športovci zomierali na bežeckých dráhach, maratónskych tratiach, v jazdeckom športe, formuli jeden, na cyklistických a motocyklových pretekoch. Zomierali na futbalových ihriskách i ľadových plochách štadiónov. Nemalé množstvo horolezcov sa nevrátilo z výprav do hôr a pilotov, túžiacich byť prví, ktorí prekonajú vzdialenosť medzi Európou a Amerikou. Ale nikdy ľudstvo nenapadlo zavrhnúť ten či onen druh športového výkonu len preto, že pri pokusoch prekonať doterajšie hranice ľudských možností niekto zahynul nešťastnou náhodou, alebo nedocenením vlastných síl a schopností.
Súhlasím s názorom Emila Horniačeka, že ľudský život je prednejší ako víťazstvo. Ale prečo potom sadol do súťažného vozidla? Veď aj jeho život a život pilota A8 je ľudský! Sadol si tam preto, že dôveruje schopnostiam Janusza Kuliga bezpečne ho doviesť do cieľa každej súťaže. Ale veď o to ide, môcť dôverovať ľuďom, že ich schopnosti, skúsenosti a zodpovednosť je taká, že im môžeme plne dôverovať. Nezávidím riaditeľom súťaží rallye na Slovensku a nikde vo svete. Spochybnila sa ich schopnosť vybrať si team dobrovoľných spolupracovníkov pri organizovaní súťaže. Ich zodpovednosť je obrovská, právomoci jasné, zodpovedajúce poriadkom FIA a NŠA. Musia sa plne spoliehať na ľudí, ktorých zaangažovali do prípravy a realizácie podujatia. Sú v tej istej pozícii ako spolujazdec v kabíne súťažného vozidla. Ba dovolil by som si tvrdiť, že ešte zložitejšej. Oni nevložili svoj osud do rúk nie jediného človeka, ale niekoľko stoviek usporiadateľov po celej dĺžke rýchlostných skúšok, servisných parkovísk, tankovacích zón, preskupení a zabezpečenia spoľahlivého spojenia. Pracujem s týmito ľuďmi už roky a ak tvrdia, že problém avizovaný predjazdcami je vyriešený, tak je to 100 percentná pravda. Na špekulácie počas chodu rallye treba zabudnúť a emócie hodiť za hlavu. Na dôvažok usporiadatelia na RS nemajú právomoci zo zákona ako jednotky špeciálneho nasadenia. Nemôžu použiť dôraznejšie metódy, aby nedisciplinovaného diváka jednoducho odstavili a odtiahli do kríkov, aby neblokoval cestu. Majú povinnosť upozorniť divákov na hroziace nebezpečenstvo, ale je len a len na samotnom človeku, ako si cení vlastný život a zdravie. Veď v bulletinoch jasne stojí, že každý divák je v RS na vlastné riziko a nebezpečenstvo. Bol som ako divák na Barum Rallye svedkom, že v "zakázanom priestore" sa usadila rodinka poľských fanúšikov vrátane dvoch malých detí. Usporiadatelia ich posielali preč, diváci na nich kričali, ale oni zaťato zotrvávali na svojom mieste. Mali odtiaľ perfektný výhľad na krásny, no nebezpečný úsek RS. Napriek tomu si nemôžem dovoliť tvrdiť, ako pár "tiežodborníkov" na internetových stránkach o rallye Matador Tatry, že súťaž nebola vôbec zabezpečená organizačne a bola najhoršia v Slovenskom seriáli. To, čo vidí divák na svojom úseku RS cca 300 až 500 m, nie je celá súťaž a ak má to šťastie, že videl každú RS, je to stále iba zlomok z celej problematiky technického, materiálového a usporiadateľského zabezpečenia súťaže. Nedovoľujem si tvrdiť, že divák nemá právo vysloviť svoj názor, iba podotýkam, že jeho pohľad na vec je jednostranný a mnohokrát zaujatý. Veď je anonymný a používa sa mnohokrát ten nejoplzlejší výraz, len aby čo najviac zranil. Posúdiť kvalitu súťaže by som ponechal na kompetentných pána Dimitara Aliokova z Bulharska - pozorovateľa FIA a pána Michala Kočiho - pozorovateľa SAMŠ. Aj jeden aj druhý majú toľko skúseností a poznatkov z rallye, že dostali dôveru príslušných motoristických asociácií, aby sa ich názor bral ako nejobjektívnejší. Skúsme sa zamyslieť, či stálo zato dať protest proti rozhodnutiu rady športových komisárov vo výške 40 tisíc Sk, ak na druhý deň posádka na protest i tak odstúpi zo súťaže. Pripusťme nepravdepodobné, že protest bude vyriešený v prospech protestujúcej posádky. Na aké miesto sa môže posunúť, ak súťaž nedokončila a sama odstúpila? Ak si boli taký istí svojou pravdou, prečo nevydržali šesť rýchlostných skúšok do konca súťaže s možnosťou obhájiť svoju pravdu? Bolo to správne rozhodnutie vedenia Mikona teamu urobiť tento krok, ak určite zvážilo, že vyhlásiť rozhodnutie FIA delegovaných športových komisárov za nesprávne a nekompetentné bol krokom vpred za tmavej noci na okraji priepasti. Zrazu veľa otáznikov a ešte viac špekulatívnych odpovedí. Skúsme sa ukľudniť, zhodnotiť všetky klady i zápory v tomto druhu športu a nájsť optimálny variant, aby v ročníku 2002 sa nebojovalo v rallye športe medzi usporiadateľmi a delegovanými činovníkmi, navyše medzi usporiadateľom a posádkami, ale iba v súťažnom poli, a to čestne a chlapsky. Ak to nedokážeme, je len otázkou času, kedy rallye na Slovensku prestane b
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
