ktorým dnes stojíme v nemom zúfalstve nad stomiliardovým účtom. Hodnoty, ktoré sa rozkotúľali po vreckách zopár stovák vyvolených, hovoria o zreťazení zlých politických rozhodnutí, osobných aj inštitucionálnych zlyhaní, idiotizmu i neuveriteľného gaunerstva.
O tom vypovedajú aj otrasné fakty, ktoré sa pomaly derú na svetlo božie. Vrcholom je nedávno zverejnený protokol o kontrole bankového dohľadu v Devín Banke, ktorý bol uzavretý v novembri 2000, ale rozhodujúce zistenia pochádzajú z MARCA toho istého roku. Marec je zvýraznený preto, lebo kritické rozhodnutie vlády o povolení mandátnej zmluvy na mimoriadnu deblokáciu pre tento "finančný ústav" sa zrodilo v júni 2000...
Dokument explicitne hovorí napríklad o desiatkach prípadov porušovania zákona o účtovníctve. Bola zistená trebárs i taká "zaujímavosť", ako pravidelne sa opakujúce rozdiely medzi stavom účtu banky v NBS a hlavnou účtovnou knihou. "Tieto rozdiely sa denne menili, niekedy sa pohybovali až do výšky 100 miliónov Sk...", píše sa v protokole. Konštatujú sa ďalej "fiktívne prevody prostriedkov, ktoré neboli podložené reálnymi tokmi". Alebo: "Časté bolo uzatváranie zmlúv za nevýhodných podmienok, zaväzujúcich banku k plneniam, nezodpovedajúcim poskytovanej protihodnote".
A tak ďalej, a tak podobne - kto má žalúdok a nervy, nech sa páči na www.etrend.sk. Tam je všetko. V čase, keď vláda dala, slovami guvernéra Juska, Devín Banke "ešte jednu šancu", bola táto už dávno pod vodou, v temer miliardovom manku.
Menej medializovaný, ale zrkadlový príbeh sa odohral aj v SKB - Slovenskej kreditnej banke, ktorá skrachovala v apríli 2000, s konečným saldom -4 mld. Sk. "Väčšinu úverov rozdala SKB firmám, ktoré s ňou boli personálne alebo ekonomicky prepojené", zistil dohľad NBS. Objavný je "bankový produkt", ktorý SKB, ako pravdepodobne prvá na svete, zaviedla: Keď klient nesplácal pôvodný úver, dostal nový na vykrytie starého, ktorý sa takto stratil z bilancie... Tak sa rolovalo až do štyroch miliárd... A štyri sú aj roky (1995-99), počas ktorých bankový dohľad do SKB ani nenazrel!
Je nespochybniteľné, že manažmenty a vlastníci týchto "finančných domov" nesú trestnú zodpovednosť. Protokoly vypovedajú v oboch prípadoch o jasne podvodných činnostiach. Obe "banky" slúžili ako privátne "stolčeky, prestri sa", do ktorých neinformovaní, zištní (vysoké úroky) či jednoducho tupí vkladatelia nalievali peniaze, aby vzápätí končili v súkromných firmách personálne prepojených na vedenia bánk. Že sa trestné stíhania ešte dodnes nerozbehli, navádza k dôvodnému podozreniu na politické obštrukcie a krytia. V omnoho sofistikovanejších kauzách okolo IPB a Komerční Banky v Čechách padli už obvinenia proti celému radu takých šíbrov, ktorí by sa k primitívnym rozkrádacím technikám, aké naznačujú protokoly slovenského bankového dohľadu, azda ani neznížili. Viďme veci jasne - na takých naivných tuneloch, aké sa vyrazili v DB a SKB, mohli pracovať iba bohorovní ľudia, istí si politickou ochranou z najvyšších miest.
Prichádzame k podstate veci. Minimálne v prípade DB tak najvyššie vedenie NBS, ako aj politická reprezentácia, museli mať dlho dostatok informácií, že nejde o žiadnu banku, ale o peňazovod na účty zopár vyvolených subjektov. Protokol dohľadu NBS hovorí jasnou rečou, že ani "poslednú", ani predposlednú šancu by táto banka v civilizovaných pomeroch, kde štát dohliada na právo a zákonnosť, už nikdy nedostala. Meno politickej strany, ktorá tri roky držala nad DB ochrannú ruku, je dostatočne známe; keby nie, prezradíme, že 17. novembra, okrem voľby predsedu, prijímala na zjazde aj "chartu etických princípov". Povedať, že celá zodpovednosť je na triku SDĽ, však tiež nestačí. Ide o fatálne zlyhanie aj tých aktérov, ktorí vydieraniu podľahli.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
