Štefan. Hoci prvé zákroky tohto 19-ročného juniora neboli príliš isté, práve vďaka jeho výkonu sa dočkali michalovskí vojaci štvrtého domáceho víťazstva. Hoci naša chuť na otázku, čo prichystá pre spoluhráčov, ak si uchová čisté konto, bola s blížiacim sa koncom čoraz silnejšia, naše zámery prekazil šesť minút pred koncom Žilinčan Anton Pozník, ktorý efektnou strelou z voleja potrestal vylúčenie Róberta Kanóca. Hoci sme chceli po stretnutí osloviť práve aktuálnu michalovskú jednotku, tá nás pri pozápasovom pristavení sympaticky odbila so slovami, že on sa veru na rozhovory ešte necíti, a tak máme osloviť jeho starších kolegov. Nuž sme sa pobrali za jeho náhradníkom Jánom Rímskym (na snímke), ktorého návrat na michalovský ľad sa aj kvôli výbornému výkonu mladého Štefana minimálne na týždeň odložil. "Dávid zachytal veľmi dobre už v Považskej Bystrici, podľa mňa tam bol našim najlepším hráčom. Dnes takisto viackrát chlapcov podržal a výraznou mierou prispel k tesnému víťazstvu," pochválil svojho brankárskeho rivala oveľa ostrieľanejší a skúsenejší matador Ján Rímsky.
Kedy vás oslovili michalovskí funkcionári Dukly?
Pred týždňom v stredu, prakticky hneď po stretnutí v Detve, v ktorom sa zranil Erik Horváth, ma skoro ráno zobudili s tým, či by som im v tejto ťažkej situácii nepomohol. Poobede sme sa stretli a keďže sme našli spoločnú reč, na druhý deň neskôr som už v Michalovciach trénoval.
O vás však po krátkom pôsobení v Trebišove pred troma rokmi dlho nebolo počuť. Kde ste medzitým pôsobili?
Vlani som chytal v Nemecku, rok predtým v Poľsku a na začiatku tejto sezóny mi nevyšlo angažmán znovu v Nemecku. V lete som sa preto doma v Košiciach pripravoval individuálne a prakticky až doteraz som vyčkával na vhodnú ponuku. Môj agent mi však nič adekvátne nezohnal a tak, keď sa ozvali Michalovčania, bol som len rád.
Na ako dlho ste sa dohodli?
Do konca roku 2001. Prišiel som chlapcom pomôcť, no divy nech odo mňa nik neočakáva, pretože skoro od marca som nikde nechytal.
V novom roku si s funkcionármi sadneme, zhodnotíme môj prínos pre družstvo a keď mi medzitým agent čosi nájde, poberiem sa ďalej.
V Michalovciach to nie je pre vás nové prostredie, pretože okrem vojenčiny ste tu dvakrát z Košíc hosťovali. Čo sa vám po príchode najviac pripomenulo?
Predovšetkým bývalí spoluhráči Timko a Stripai, s Marekom Jenčom som hrával ešte v dorasteneckom družstve Prešova.
Nezaskočilo vás počínanie trénera Onofreja, ktorý vás hneď po príchode posadil na lavičku a do brány poslal mladého Štefana?
Nie, v tom sa mu vôbec nedivím, pretože som dlho nechytal. Keby som začal hneď chytať, sám by som sa vystavil veľkému riziku. Po takej dlhej dobe si najprv treba zvyknúť na výstroj i prostredie. Myslím, že asi tak o desať dní by to mohlo byť už v poriadku.
Čo si teda sľubujete od návratu do michalovského kolektívu?
Chcem sa predovšetkým vrátiť do zápasového rytmu. Dávidovi však prajem, aby sa mu čo najdlhšie darilo, lebo družstvo potrebuje za sebou cítiť istotu. Myslím si však, že do Vianoc dostanem aj ja príležitosť ukázať svoje umenie. Keď sa mi to podarí, aj môjmu agentovi sa bude ľahšie hľadať nový angažmán.
Čo poviete na výkon vašich spoluhráčov, ktorí zubami-nechtami zvíťazili na žilinským Olympikom?
Podali bojovný výkon, za ktorý si zaslúžili zvíťaziť. Mrzí ma akurát veľké množstvo nevyužitých presiloviek, pretože pri silnejšom súperovi sa nám to nemusí vyplatiť. Keby sme boli pri početných výhodách úspešnejší, nemuseli sme sa v samom závere strachovať o výsledok.
Škoda len, že hostia spod Dubňa (hlavne ich lavička) sa po zápase, ale i počas neho správali ako stádo primitívov, ktorí si nedokážu priznať porážku. Svoj hnev si tak vyliali na zdemolovanej mládežníckej nástenke, no a bodku za svojim účinkovaním v Michalovciach vlastne ani nedali, pretože odmietli podpísať zápis o stretnutí...
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
