siaha až pod mesto Neapol.
Skupina odborníkov pod vedením Paola Gaspariniho z Université di Napoli Federic narazila na tento zásobník pri seizmických meraniach. Malými explóziami vyvolali podzemné zvukové vlny. Sieťou meracích staníc v okolí Vezuvu potom zachytili smer a silu vĺn, ktoré sa odrazili od hornín a magmy. Zo získaných údajov určili polohu jazera.
Uvedený postup sa nazýva seizmická tomografia. Už v polovici 90. rokov sa takto získali prvé informácie o existencii magmových komôr pod Vezuvom. Najnovšie merania ukázali, že magma je uzatvorená vo vrstve paralelnej s vrstvami zemskej kôry. Aby sa horúca magma dostala na povrch, potrebuje nejaký impulz, napríklad drobenie stien jazera alebo zvýšenie vnútorného tlaku.
Z izotopových štúdií magmy vyplýva, že je zmiešaná s okolitou horninou. To znamená, že rezervoár sa podobá špongii a magma z neho uniká trhlinami v hornine do menších nádrží, ktoré sa nedajú identifikovať seizmickými metódami.
Objav jazera magmy však neumožňuje predpovedať nasledujúcu erupciu Vezuvu. V takomto prípade by sa mohlo jednorazovo uvoľniť 20-25 percent zásob magmy. Určitým varovaním by mohli byť slabé zemetrasenia.
Vezuv vybuchol naposledy počas druhej svetovej vojny v roku 1944. V roku 79 sopka zničila staroveké mestá Pompeje a Herculaneum.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
