vystúpeniach má doslova cenu diamantu. Nemožno sa preto diviť, že víťazstvo v riadnom hracom čase zostáva kozmickou veličinou. Tak tomu bolo i v utorok v Skalici. K uvedenému neduhu treba prirátať aj ďalší menšia koncentrácia na začiatku zápasu. Desiata minúta 2:0 to neveštilo nič dobré, obrátili sme sa na Rastislava Ondrejčíka (na fotografii v bielom): "Prvý gól už v druhej minúte pri oslabení nás nalomil, po ďalšom prišla nová neistota a už sa to s nami viezlo."

Hoci jeden z trénerov Vladimír Šandrik naznačil na pozápasovej tlačovke, že ani doterajšia opora brankár Šimonovič nebola celkom vo svojej koži, Rasťo to až tak otvorene nepovedal. "Za góly, ktoré inkasoval, príliš nemohol." Celkový dojem z výkonu hostí bol ale matný. Ani prestávka nepomohla nájsť recept na odkliatie súperových bránok. "Keď dáte jeden-dva góly, nemôžeme sa domnievať, že to bude stačiť. Nielen vonku, ale i doma v koncovke často tápame, sme nepresní, málo dôrazní. " Súvisí to s formou, alebo inou psychickou pohodou v tíme? Ktovie... Tento bek poznamenal, že predtým mali Popradčania určite viac šťastia. "Aj na Záhorí po druhej tretine bol pomer striel vyrovnaný 17:17. Lenže kým domáci dali z týchto pokusov päť zásahov, my ani jeden."

V poslednej časti hostitelia trochu poľavili, čo umožnilo policajtom skorigovať výsledok, ale bolo to už len utieranie sĺz na pohrebe. Nič viac a nič menej. Nádej na radostný výsledok bola už dávno pochovaná. "Na Skalicu nemáme dobré spomienky, na jej ľade sme už dávno nevyhrali. Asi je tunajší štadión pre nás osudovo neprijateľný. Ktovie, možno aj štýl, aký forsíruje tento tím v domácom prostredí, nám nesedí." Pravda, kvôli objektívnosti sa patrí uviesť i to, že hoci domáci mali dobrý nástup, nemusel im byť až tak platný, keby hlavne R. Tomas a Jabrocký vedeli lepšie okúzliť puk pred bránkou súpera, tak, aby rozvlnil sieťku. To bolo ešte v momentoch, keď sa lámal chlieb a nič nebolo jasné.

"Urobili sme dosť chýb v defenzíve, za čo nás rival vytrestal. Napríklad aj ja: prvý gól dosiahli Skaličania mojím pričinením, keď som puk nevyhodil tak ako sa patrilo. Domáci nás napádali aj tromi hráčmi a dostávali sa do tlaku. Trvalo pár minút, kým sme sa z toho vymanili. Potom sme ožili a mali príležitosti. Škoda, že Roman Tomas nezužitkoval brejk po Kloudovej prihrávke, išiel sám na brankára Kučeru, no neporadil si s ním." Ktovie, možno má pravdu aj R. Ondrejčík, keď tvrdí, že v ďalších dueloch budú musieť častejšie použiť ostrú muníciu pri streľbe aj obrancovia. Zdvojená palebná línia by mohla asi viac zabrať. Inak budú body stále schované za pevnosťou.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.