vo vojenských futbalových oddieloch. Každý pravidelne nastupoval splniť si svoju občiansku povinnosť a po roku či dvoch sa vracal do civilu. V Dukle, ČH, či vo VTJ ostávali zvyčajne zmluvne len tí, ktorým sa pozdávali ponúkané podmienky.
Pri jednej príležitosti ma známi poprosili, či by som im zo svojho archívu nepožičal fotografiu Oborila. Nebol žiadny problém, naopak zistil som zaujímavú skutočnosť. K štyrom portrétom v bulletine na stretnutie 1. kola Pohára UEFA Dukla Banská Bystrica - Borussia Mönchengladbach, na ktorých sme objavili tváre trénera Jozefa Adamca, libera Jána Kociana, stopéra Jozefa Oborila a útočníka Miroslava Miškufa, nezanedbateľný text hlavne pre budúcnosť pripomínal, že tento štvorlístok sa mierou vrchovatou pričinil o historický a dodnes neprekonaný úspech klubu spod Urpína. K nevšednému vysvedčeniu vojakov v ligovom ročníku 1983/84 možno poznamenať, že bolo aj dielom piatich východniarov. Okrem už spomínanej dvojice Oboril - Miškuf v tom čase obliekali dres Dukly aj Vladimír Goffa, ktorý po sezóne odišiel do Žiliny, ďalej Vladimír Sivý a Pavol Diňa. Len tak pre zaujímavosť, v spomínanom ročníku bol najúspešnejším strelcom Bystričanov odchovanec košického futbalu Miroslav Miškuf, ktorý hneď v premiérovej sezóne v Dukle sa s 11 gólmi delil v súťaži kanonierov spolu so slovanistom Becherom, s terajším trénerom lídra treťoligovej Čane P. Feckom (Lok. Košice), Bergerom (Sparta) a Gašparíkom (Trnava) o štvrtý stupienok. Jej víťazom sa stal Lička (Ostrava) s 20 gólmi pred S. Grigom (Sparta), ktorý dal o tri menej a Drulákom (Cheb) so 16 zásahmi. Medzi našimi najúspešnejšími strelcami ešte nefiguroval tretí v slovenskom historickom rebríčku Pavol Diňa, ktorý aj v súčasnosti hovorí, že na svoju šancu musel pri trénerovi Adamcovi trpezlivo čakať. Napriek tomu na jar v 1984 niekoľkokrát naznačil, že sa stáva postrachom brankárov. V 19. kole sa zaslúžil dvoma gólmi o víťazstvo 4:0 nad Trnavčanmi, pričom divákom zostala nadlho v pamäti najmä jeho šibenica, ktorá bola asi najväčšou ozdobou zo všetkých 49 gólov vojakov v tomto ročníku. Aj o štyri kolá neskôr zožal veľký aplauz vypredaného domáceho hľadiska, keď sa jasne podpísal pod víťazstvo 2:1 nad neskorším majstrom Spartou Praha. Bol vlastne v oboch góloch, veď najskôr si jeho prudký center zrazil obranca Bielik do vlastnej siete a potom hlavičkou dal víťazný gól. Málokto však tušil, že toto je len začiatok veľkej ligovej kanonády P. Diňu. Zdobí ju 131 striel, po ktorých mali brankári hlavu v smútku. Bombardér spod Vihorlatu však ešte gólové kopačky nezavesil na klinec. Hoci sa vo vlaňajšom ročníku objavil v severovýchodnej skupine V. ligy v drese Stakčína až v rozohranej sezóne, nastrieľal 17 gólov. Ako 38-ročný hrajúci tréner nevyšiel naprázdno ani tejto jesene, keď doteraz päťkrát prekonal brankárov. Ak mu zdravie dožičí, aspoň do štyridsiatky by chcel zostať na zelenom trávniku. Hovorí totiž, že keď to dokázal Laco Pavlovič, prečo by to nemohol aj on. Zrejme veľkí strelci majú gólový apetít i po odchode z prvoligových trávnikov. A pre futbal je to len dobré.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
