banskí odborníci a predstavitelia štátnej správy. Po úplnom zaplavení bane môže podľa skupiny odborníkov z Košíc agresívna voda presakujúca cez tektonické poruchy podmáčať nižšie položené časti mesta. Prvýkrát o tom samosprávu informovali už koncom septembra.
Autori štúdie o mokrej konzervácii Mária bane, ako i predstavitelia Obvodného Banského úradu v Spišskej Novej Vsi a spoločnosti Želba, označili tieto predpoklady za nepodložené. Milan Tréger zo Štátneho geologického ústavu Dionýza Štúra vyhlásil, že závery štúdie to vylučujú a mokrá konzervácia bane neznamená jej likvidáciu. Spoluautorka štúdie Soňa Cicmanová tiež hovorí o neopodstatnených obavách a podľa nej vznik kyslých banských vôd v zatopenej bani nehrozí.
Podľa Prof. Félixa Sekulu z košickej Technickej univerzity sa však zaplavené banské dielo môže stať ideálnym bioreaktorom, v ktorom sa vytvoria vhodné podmienky pre rozmnožovanie špeciálnych baktérií, rozkladajúcich tamojšiu viaczložkovú rudu. Ich dlhodobým pôsobením sa voda znehodnotí ťažkými kovmi a prekyslí. Kyslá voda z bane obohatená o stopové kovy ako arzén, olovo, meď, či antimón môže spôsobiť škody na majetku i zdraví a zničiť životné prostredie nielen pre terajšie, ale i nasledujúce generácie.
Rožňavský primátor František Kardoš si váži prácu špičkových slovenských odborníkov, ale tvrdí, že ak existuje riziko, aj keď malé, treba ho brať maximálne vážne. F. Kardoš doplnil, že ak určitá skupina odborníkov považuje prírodné biogénne procesy za reálny predpoklad, ktorý by v horizonte niekoľkých rokov mohol obyvateľov mesta poškodiť, musí samospráva reagovať a nájsť v spolupráci so štátom i expertmi spôsob riešenia, ako zabrániť prípadným ekologickým ohrozeniam.
Na záver diskusie sa odborníci dohodli na spoločnom postupe a vypracovaní komplexnej enviromentálnej štúdie všetkých banských polí v okolí Rožňavy, pričom hlavným predmetom štúdie by malo byť cielené sledovanie stavu kvality vody nielen v zatopenej Mária bani, ale i ostatných banských dielach. Problémy sa vyskytli aj v súvislosti s baňou Sadlovsky, ktorá je v podzemí prepojená s Mária baňou. Mokrá konzervácia bane Sadlovsky spôsobuje vzostup hladiny pozemných vôd a zatápanie niektorých pivničných priestorov v mestskej časti Rožňavy v Nadabulej. Dopady likvidácie tejto bane museli odborníci už dvakrát upravovať, zatiaľ však bez očakávaného efektu. Okolie Rožňavy by sa podľa názoru zainteresovaných expertov mohla stať modelovým príkladom ekologického riešenia v oblasti s intenzívnou banskou činnosti v minulosti i súčasnosti.
Autor: kp
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
