verejnosť však pripomenula smutný sviatok, predmet ktorého je aj súčasťou niektorých slovenských rodín. Pondelok bol totiž Svetový deň prevencie týraných detí.
Drobné telíčko pokryté modrinami, hladujúce dieťa niekoľko dní zatvorené v byte, incesty... Realizácia týchto pojmov, to sú už okraje ľadovca burcujúce ľudskými citmi. Napriek tomu, že podľa výskumov mimovládnych organizácií sa s násilím v rodine stretlo každé ôsme dieťa, tieto druhy týrania nie sú na Slovensku až také časté a s ich detailmi sa oboznamujeme hlavne prostredníctvom filmov.
Pod pokrievkou spoločenskej "tolerancie" však bublajú "bežné"
násilnosti páchané na deťoch. "Mami, nechcem tento sveter, radšej by som ten modrý," oponovalo asi desaťročné dievča svojej matke pri nákupe. Scenár odpovede si snáď každý domyslí. O to kratšie budú iste rozmýšľať tí, ktorí sami uplatňujú v praxi podobný štýl výchovy ako spomínaný rodič. Slová typu buď ticho a nevymýšľaj, lebo dostaneš tak akurát jednu po hlave a nie nový sveter, sa síce ešte nedajú definovať ako týranie dieťaťa, ale...
O svojich peripetiách by mohli dlhé hodiny rozprávať tí, ktorí na svoje každodenné úkony používajú ľavú ruku. A veruže smutné chvíle spojené s ľaváctvom nezažili iba seniori, kedy sa v časoch ich detstva považoval tento jav za neprirodzený. Aj niektoré dnešné deti, ktoré dostali do vienka ľaváctvo mali to nešťastie, že sa narodili primitívnym rodičom, ktorí im pri každej príležitosti strkajú veci bežnej potreby do pravej ruky. Keď to nepomáha, na rad potom príde krik a bitka.
Násilie voči deťom je téma tabuizovaná, väčšina Slovákov aj keď tuší, že sa čosi deje za susedovými dverami, radšej zvolí pštrosiu politiku a mlčí. Podobná situácia nastáva, keď nervózna matka uštedrí svojmu dobiedzajúcemu dieťaťu niekde na verejnosti hlasné zaucho, prípadne ho okríkne, pričom častokrát použije aj slová hrubšieho zrna. Aj vtedy väčšina okolia mlčky odvráti hlavu a riadi sa slovami, čo ma nepáli to nehasím.
Bohužiaľ, rodičia neobchádzajú ani psychické týranie, naopak, v našej spoločnosti je frekventovanejšie ako to fyzické. Dieťa v tomto prípade "nedisponuje" modrinami a jazvami na tele ale na duši, čo je oveľa horšie. Násilie totiž plodí zase iba násilie a jedinec, ktorý bol počas svojho života akoukoľvek formou týraný a lásku dostával v minimálnom množstve, odovzdáva toto smutné posolstvo ďalej. Ako dospelý sa potom sám stáva hlavným aktérom, vykonávajúcim násilnosti na iných osobách.
Stojíme na prahu tretieho tisícročia, kedy sa každá sféra nášho života vďaka technike a pokrokom vo vede zlepšuje a zjednodušuje. Pilulku, potrebnú na skvalitnenie medziľudských citov však zatiaľ nik nevynašiel. Voláme po zlepšení vzťahu k životnému prostrediu a nemým tváram. Myslím si, že zbytočne. Kým si totiž človek nezačne vážiť svojho najbližšieho a nezačne svoje dieťa akceptovať ako osobnosť s vlastnou individualitou, asi ťažko prejaví potom súcit s opusteným psom v útulku pre zvieratá.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
