tu naakumuloval ako účet za jeho veselé primátorovanie. Reakcia sa mu podobala. Keby sa dala vyčísliť, mala, povedzme, hodnotu zmenky, ktorú drží - signovanú jeho vlastnoručným podpisom - istá košická spoločnosť.
Rudolf Schuster sa teda zveril, že "je hrdý na to, čo urobil pre Košice". Ak bude rok 2002 najťažším pre mesto od vojny, ako tvrdia niektorí tunajší predstavitelia, je "starosťou súčasnej garnitúry, aby veci riešila". Veru tak - nech zoženú dve miliardy. Na čo ich občania volili?? On si požičal, tí čo prišli po ňom, nech splácajú. Taký je kolobeh života. Nedá sa všetko naraz - aj variť kilometrové štrúdle, aj bojovať v námorných bitkách, aj pozývať Pavarottiho, aj si robiť kampaň do parlamentu i za prezidenta, a ešte to aj všetko platiť. Nech sa starajú noví, on je hlava štátu.
Nuž, najprv slovo o tom, čo pán Schuster "urobil". Urobil z Košíc klauna Európy, mesto blbcov, kde nevedia napočítať do päť. Urobil z Košíc hlavné mesto samosprávneho komediantstva, rezerváciu gýčového nevkusu, Disneyland plný okostýmovaných sedliakov, žerúcich štrúdle a chlastajúcich punče zadarmo. A skackajúcich "makarénu" netušiac, že za každú hostinu raz príde aj účet.
Rekonštrukciu Hlavnej ulice a ďalšie srandičky, "kryté" dvadsať- a viacpercentnými úvermi, by vymyslel a zvládol aj ľadový medveď. Teda v prípade, že by mu ktosi požičal. Ani polárny sob by si nerobil starosti, ako napožičiavané peniaze vrátiť. Každá rodina s desaťtisícovým príjmom vie, že si nemôže zariadiť a vyzdobiť byt za milión. Keby jej aj nejaký blázon hneď poskytol úver, v živote ho nesplatí.
Nevedel to iba bývalý primátor Košíc; v duchu najtemnejších komunistických včerajškov, teda zadlžovania sa do budúcnosti, zneužíval dôveru bankárov a podnikateľov na vytĺkanie "investičného" kapitálu, ktorý mesto nemohlo z vlastných príjmov splatiť. Každý pologramotný manažér vie, že môže investovať iba potiaľ, pokiaľ zostane solventný a nechytia ho pod krk exekútori. Keby nešlo o mestskú samosprávu, ale o súkromnú firmu či obyčajnú rodinu, to, čo sa v Košiciach udialo, by dostalo aj svoje poctivé meno - sprenevera.
"Je síce pravda, že sa mesto za jeho čias zadĺžilo, ale tie peniaze aspoň vidno, a boli teda investované dobre" - to je taký typický názor, ktorý dodnes v Košiciach valcuje zdravý rozum. Ide o pyramidiálnu blbosť - za dve miliardy by sa v dnešných cenách dala postaviť fungel nová hlavná ulica. Tie peniaze boli "investované" mizerne - na podenkové slávnosti a zbytočnú fasádu. Mesto má tisíc dôležitejších potrieb, kde by sa lepšie rentovali. Predovšetkým ale - boli to fiktívne peniaze, vymámené cez nikdy nerealizovateľné sľuby a klientské väzby. Základom je pochopiť, že nie je umenie si požičať a cudzie rozhadzovať; umením je požičať si účelne a tak, aby som dlh aj vedel vracať.
Košice majú, čo si dvakrát zvolili. Mestu bezprostredne hrozia exekúcie a finančný kolaps, ktorý tu vlastne de facto už je. Schusterov duch je však nezničiteľný a máta ďalej. Miesto čestného vysporiadania záväzkov prostredníctvom predaja (časti) lesov súkromnému investorovi špekulujú radní, s masívnou podporou komunálnej "pravice", s miliardovou dotáciou štátu, ktorý by lesy akože kúpil. Schusterovu sekeru majú takto zaplatiť daňoví poplatníci celého Slovenska, aj z obcí a miest, kde sa zastupitelia správali zodpovedne. Podvodnícky manéver s "odpredajom Mestských lesov štátu" sa pritom rodí v úzkej koprodukcii s tou ministerkou financií, ktorá definitívne osivela zo zrušenia dedičskej dane.
Schusterove slová o "hrdosti" a odporučenie "súčasnej garnitúre", aby "vec riešila", sú prejavom absolútneho deficitu sebareflexie a súdnosti. Sú svedectvom o mentalite kamčatského gubernátora, ktorý ďaleko od pánaboha i Moskvy stratil posledné poňatie o zodpovednosti.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
