naozaj nič, perfektné individuálne výkony hráčov na ihrisku, skvelá atmosféra v hľadisku a dramatický priebeh zápasu s piatimi gólmi. Nečudo, že po zápase uznanlivé obecenstvo na Letnej odprevádzalo aktérov do šatní mohutným potleskom. Naozaj, skvelé predstavenie.
Škoda len, že sa to nedá povedať i o úrovni komentovania. Televízni diváci, ktorí majú šancu pozerať priame prenosy na Českej televízii, už dávnejšie presedlali práve k našim susedom... Na Slovensku totiž nepochopiteľne prevláda názor, že komentátor musí mať pri sebe spolukomentátora, zväčša ide o futbalovú osobnosť, odborníka, no nezriedka je to presne opačne. Komentátori na STV i na Markíze síce svojho vzácneho hosťa predstavia i uvedú tak, akoby všetci mali kvitovať, aký kúsok sa im podaril, ale podľa ohlasov čitateľov, nastáva presný opak prepínanie na české stanice... Nič proti odborníkom, ktorí obohatia prenos zaujímavými postrehmi, či glosami, ale tým by mal patriť priestor len pred zápasom, v prestávke a po stretnutí, nie počas neho. Napokon, tak to výborne funguje v Čechách, ale napríklad i v Nemecku. Viacerí si dávajú otázku: prečo musí komentátorovi asistovať hosť? Žeby nemal toľko skúseností a praxe, aby zápas odkomentoval sám? Prečo musia diváka pri sledovaní vyrušovať niekedy subjektívne názory hosťa v štúdiu a neustále žiadosti komentátora o jeho pohľad na všetko možné? Viacerým už totiž pomaly lezie na nervy neustále skákanie si navzájom do rečí, začaté a nedokončené myšlienky, lebo akurát sa na ihrisku udiala zaujímavá situácia. Pritom, kým si to reportér vzrušeným hlasom všimne, je už dávno po nej. O neopravených omyloch nehovoriac. Úplne chorobne vyznieva neustále komentovanie, ale i hodnotenie zápasu podľa toho, koľko gólov v ňom diváci mohli vidieť! Keď padnú minimálne štyri, už aby diváci telefonovali do televízie a ďakovali za dobrý výber duelu. Naopak, pri bezgólovom zápase pomaly z obrazovky počujeme divže nie ospravedlnenie za výber, pritom známku vysokej kvality môže spĺňať i takýto zápas. Takto by sme mohli pokračovať nielen vo futbale, ale i v hokeji, či vo formule. Všeobecne už dávno panuje názor medzi divákmi, ale predovšetkým medzi odborníkmi, že úroveň komentovania po roku 1993 rapídne klesla - v STV je slabá, no na TV Markíza doslova žalostná, až trápna. Samozrejme, ani v Česku nemajú v tomto smere zďaleka ideálny stav, o ostrej kritike TV Nova sa toho dosť popísalo, no uchu lahodiaci komentár s typickými českými vtipnými "šprochmi" sa v stredu večer nedal porovnávať so slovenským odvarom.
Poďme však k futbalu. Okrem iných postrehov, ktoré povedal po zápase kormidelník Sparty Jaroslav Hřebík, nás predovšetkým zaujalo jeho hodnotenie dôležitých okamihov zápasu. Presne opísal situáciu a hlavne neskrývane konkretizoval futbalistu, ktorý urobil chybu, predchádzajúcu gólu. Takže sme si mohli vypočuť, že Hübschman zaspal pri dlhom aute, po ktorom neskôr padol gól, alebo, že pri druhom góle do siete Sparty neurobil najväčšiu chybu Labant ušiel mu po krídle Salgado ale Michalík (!), ktorý nedostúpil k súperovi, keď išiel do narážačky. Najostrejšiu kritiku si vypočul Slončík, ktorý prišiel na ihrisko namiesto Haška s tým, že má robiť, akýsi predvoj pred stópermi a pohybovať sa pred nimi 3-4 metre, no v pokluse dobehol k vlastnej šestnástke, keď Real strelil tretí gól. J. Hřebík otvorene priznal, že ho rozčúlil prístup Slončíka. Naopak, vyzdvihol výkon obrancu Flachbarta, ktorý nahradil zraneného Grygeru. Napriek tomu, že v závere nevyužil jedinečnú príležitosť na vyrovnanie, vyslúžil si pochvalu, že zohral dobrý zápas. Aj na tomto príklade vidieť rozdiel medzi trénermi v Čechách a na Slovensku. Žiaden alibizmus v štýle: nechcem niekoho konkrétne kritizovať, aby sa neurazil, rovnako len veľmi opatrne sa vyzdvihuje niekoho výkon, pretože oveľa schodnejšia cesta je, že celé mužstvo, resp. kolektív podal dobrý výkon. Našťastie, už aj u nás sa v tomto smere ľady pohýnajú a niektorí zásadoví tréneri typu Ladislava Jurkemika nazývajú veci pravými menami.
Asi sa viacerí fanúšikovia zhodnú, že Sparta zohrala výborné stretnutie, no Real, akoby hral len toľko, koľko musel. Keď už priháralo, zapol na vyššie obrátky a v pravý čas zasadil kontru. Nič to však nemení na tom, že Pražania zohrali vyrovnané stretnutie, na ktoré si tak skoro netrúfne ani jedno slovenské mužstvo, ku všetkej úcte.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
