panelárni. Začínal v Činohernom štúdiu v Ústí nad Labem. Desať sezón nasával herectvo pod vedením vynikajúcich režisérov počnúc Grossmanom, Schormom až po Hertza. Potom prešiel do pražskej Ypsilonky, ktorej ostal verný až dodnes. Nedávno sa v rámci Višegrádskych dní predstavil so Chantal Polívkovou v Albeeho Manželskej hre. V divadle Thália presvedčivo rozpútali súboj dvoch manželov unavených dlhoročným vzťahom. V skutočnom živote je už druhýkrát ženatý, ale v druhom manželstve vydržal viac ako dvadsať rokov. Stretli sme sa v hereckej šatni, Jiří Schmitzer, si práve zotrel škriabance od Chantal. "Sú iba umelé," ubezpečil ma.
V hľadisku som začula, ako si manželia v rokoch zašepkali: Veď my by sme mohli vyliezť na javisko tiež a zahrať to celé aj bez toho autora. Našli ste v tej postave aj vy súvislosti so svojim životom?
- Nemôžem povedať, či by som sa podpísal pod všetko, čo sa tam odohráva a že by som sa v tom videl. Ale sú tam časti, kde sa vari každý z nás môže nájsť, vy i ja.
Čo si myslíte o nevere?
- Som úplne normálny chlap, páčia sa mi iné ženy. Ale mám v sebe akýsi alarm, ktorý ma upozorní, že hrozí nebezpečenstvo a že si mám dať pozor. Podľa mňa v manželstve existuje hranica, ktorú človek nemôže prekročiť, aby sa vzťah nezosypal. Len presne neviem, kde tá medza vlastne je, ale určite existuje. Pochopil som už dávno, že to nie sú muži, ktorí takzvane lovia, ale sú lovení. Takže svoje ambície radšej vybíjam inak. Jazdím na koni, urobil som si pilotný preukaz.
Na čom lietate?
- Také tie ultraľahké kategórie, to sú tie menšie športové lietadlá.
Odkedy vás nadchli lietadlá?
- Slúžil som na letisku neďaleko Plzne ako zdravotník. Ale v tom čase som neuvažoval o tom, že by som niekedy nejako začal lietať. Lebo vtedy ste museli vstúpiť do Zväzarmu a veci s tým spojené sa mi nechceli. A nepočítal som nikdy v živote, že by som chcel robiť práve toto, tak ako som si nikdy nemyslel, že chcem robiť divadlo. To ma ako chlapca nikdy nezaujímalo. Vlastne som sa rozhodol, až keď bola šanca zohnať si peniaze a ísť do leteckého kurzu. Bez Zväzarmu a potvrdenia nejakého pouličného výboru, že som politicky spoľahlivý, aby som mohol sadnúť do lietadla.
Jazdíte na koni, lietate, je ešte niečo, čo by ste si chceli v živote vyskúšať?
- Chcel by som sa naučiť pilotovať stíhačku. Ide o to, že je to rýchle. A rýchlosť mám rád. Aj pri koňoch mám radšej tie, v ktorých cítite silu a dynamiku. Taký kôň musí vyletieť dopredu, keď ho popchnete. Baví ma zvládať silu a využívať rýchlosť.
V snímke Bumerang, za ktorú ste získali Českého leva, ste si presvedčivo zahrali politického väzňa. Pri nakrúcaní ste si niečo odsedeli aj v skutočnom väzení?
- Je to zvláštne, ale nakrúcalo sa na mieste, kde boli za socializmu normálne kasárne. Slúžili tam normálni vojaci základnej služby. Normálny vojenský útvar, všetky tie baráky v tomto žili a vykonávali vojenskú službu. Hrozné.
Vrátim sa k tej rýchlosti. Čo jazda v aute?
- Jazdil som okruhy závodne.
Takže si aj v tomto rozumiete so Chantal?
- Samozrejme. Boli sme dokonca súperi.
Kto šoféroval do Košíc?
- Ja. Pretože Chantal mala pred odjazdom na Slovensko ťažkú noc. Vracala sa z Prahy, teraz hosťuje v Národnom divadle, ja som už bol dávno v Brne a ona ostala trčať na diaľnici s defektom. Policajti sa jej márne pokúšali pomôcť, lebo nejaký blbec jej pritiahol koleso tak, že ho potom nikto nevedel odmontovať. Musela si, chuderka, odstáť na tej diaľnici asi tak do tretej ráno. A potom vstávala skoro ráno, aby pred odchodom do Košíc videla syna Vladimírka aspoň pri raňajkách. Ja som nemal takéto problémy ani povinnosti, tak som to celé zatiahol až sem. A o chvíľu sadáme do auta a ideme späť. Každý máme totiž povinnosti.
Čo vás čaká v Prahe?
- Som pred premiérou v Ypsilonke. Tentoraz to bude rozprávka. Robím zloducha Virgila.
Máte rád záporákov?
- Samozrejme, že by som radšej robil niečo pozitívne. Ale som rád, keď má postava hĺbku. Nakoniec, nikto nie je zložený iba z vôní, ale vždy sú tam primiešané aj nejaké pachy. Človek a všetko, čo obnáša jeho existencia, zaváňa konfrontáciou. A to je pre herca dobrá príležitosť.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
