viac. No kým sa (aj s pomocou odborníkov) neodhalia, dieťa neraz trpí, lebo okolie ho nechápe.
Od postojov okolia, najmä rodičov, záleží veľa. Stojí za to poznať desatoro zásad duševnej hygieny v prípade začínajúceho alebo trvajúceho neprospechu dieťaťa.
1. Zachovať pokoj a rozvahu, podobne ako v iných kritických životných situáciách. Rozčúlenie vedie k panike a k nerozumnému reagovaniu. Okrem toho zvyšuje nervozitu všetkých zúčastnených, čo sa môže prejaviť v celkovom poklese výkonnosti.
2. Zaistiť dieťaťu pravidelný režim práce a oddychu. Odpočinkom od učenia môže byť záujmová činnosť, ktorú dieťa robí s chuťou. K učeniu má dieťa pristupovať svieže, neunavené psychicky ani fyzicky.
3. Nezabúdajme na vhodnú motiváciu dieťaťa. Snažme sa vzbudiť jeho záujem o konkrétnu učebnú látku - dávajme ju do vzťahu s doterajšími skúsenosťami.
4. Buďme opatrní v tom čo hovoríme o schopnostiach dieťaťa, keď sme v jeho blízkosti. Keď dieťa počuje, že napríklad otec bol tiež slabý v matematike a že sa aj tak dobre uplatnil v živote, prečo by sa malo snažiť? Okrem toho nemusí dobre porozumieť súvislostiam rozhovoru, ktorý začuje a môže si z neho urobiť nevhodné závery. Keď vznikne také podozrenie, mali by sme s dieťaťom nenápadne rozobrať a uviesť veci na pravú mieru.
5. Nevytvárajme nereálne ciele slabšiemu žiakovi v úlohách, na ktoré ešte celkom nestačí. Zvlášť sa vyhnime tomu, aby sme mu dávali za vzor úspešnejšieho súrodenca. U menej schopného dieťaťa to môže vyvolať iba bezmocnú žiarlivosť so všetkými nepriaznivými dôsledkami aj pre vzájomné vzťahy medzi deťmi a rodičmi.
6. Nezabúdajme podporovať sebadôveru dieťaťa a posilňovať jeho dobré snahy primeraným spôsobom. Odmenou je uznanlivý úsmev či potľapkanie po ramene a tiež krátka pochvala a ocenenie výkonu. Tieto spôsoby by sa mali striedať - mechanickým opakovaním totiž ich účinok slabne.
7. Nepodceňujme postreh detí, ani tých, ktoré v škole v niečom alebo celkovo neprospievajú. Každé dieťa dokáže vycítiť, čo si o ňom skutočne myslíme, hoci sa to nezhoduje s našimi uisťujúcimi slovami. Snažíme sa teda najskôr presvedčiť samých seba, že naše dieťa prekoná ťažkosti, zbavme sa pochybností a neistoty. Keď z nás dieťa vycíti plnú dôveru, získa tým veľa aj samo pre seba.
8. Hovorme s dieťaťom aj o mimoškolských záujmoch a záľubách a podporujme rozvoj jeho koníčkov.
9. Neobmedzujme zbytočne širšie sociálne vzťahy a styky dieťaťa. Je to potrebné na to, aby sa zdravo vyvíjalo, na čo potrebuje priateľstvo kamarátov. Nepredpisujme školákovi, s kým sa smie a s kým nesmie stýkať. Tým sa vytvára nové, nežiadúce napätie medzi jeho prirodzenými túžbami a nátlakom rodičov. Často krivdíme jeho kamarátom, ktorí zasa túžia po priateľstve nášho potomka. Izolovanie dieťaťa od spoločnosti sa môže vypomstiť nám i nášmu dieťaťu. Odmietaný, svojou spoločnosťou neprijímaný jedinec sa môže stať odbojným a deštruktívnym, alebo bude svojou odlúčenosťou vnútorne trpieť.
10. Podporujme učenie vo dvojici alebo v skupinke, pokiaľ to dieťaťu prospieva. Počas učenia dbajme na to, aby dieťa získalo určité návyky a osvojovalo si primerané techniky učenia.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
