osád. Do konca 19. storočia ju volali "Čiernohorský handel". Drevorubačstvo bolo odjakživa zdrojom obživy tunajšieho obyvateľstva. Práve tu sa aj narodil a pôsobil Jozef Dekrét Matejovie (1774 - 1841), zakladateľ moderného lesného hospodárstva, ktorého hlavným životným krédom bolo: "zachovajme lesy potomstvu". Ku koloritu obce patrí aj úzkokoľajná lesná železnica, ktorá je v súčasnosti turistickou atrakciou. Turisti, ktorí sem zavítajú, sa zaujímajú o dávnu, ale aj o tú nedávnu históriu, spojenú s odbojom v druhej svetovej vojne. Láka ich tiež úchvatná štátna prírodná rezervácia Dobročský prales a, samozrejme, zaujímaví ľudia. Tých stvárnili vo svojich dielach i takí spisovatelia ako bola Božena Němcová, či rodáci literáti Ladislav Ťažký a Peter Kováčik. Aj my sme tu na potulkách za kulinárskymi špecialitami našich starých mám stretli nemálo pozoruhodných ľudí. Naše kuchárky nám vďačne ukázali, ako sa pripravujú tradičné pochúťky z bryndze, kapusty, zemiakov, ale aj diviny. Pani Zdena Juráňková si spomína na jedlá mladosti takto: "Jedávalo sa u nás všeličo: tľapky s bryndzou, bryndzovka, halušky a pirohy s bryndzou i baranina - veď sme ovčiarsky kraj, ale aj chrumkavá haruľa na plechu, papsún, pečené zemiaky s vajcom, prekladané pečené rezance a, čo sa nám deťom najviac páčilo, občas sa robievali aj rôzne maškrty. Patrila k nim kukurica s makom, ktorú nám stará mama vždy nosievala z páračiek v 'hrnčíčku'. To sa zrnká kukurice uvarili do mäkka, scedili sa a zmiešali s cukrovým sirupom a makom. Chutné boli aj pečené jablká, či varené sušienky sušené ovocie uvarené vo vode s cukrom a klinčekmi. V sezóne sme si pochutnávali na lesných jahodách, ktoré sme popučili vidličkou a zmiešali s cukrom a smotanou sladkou alebo kyslou. Tešili sa aj na makové a tvarohové buchtičky a rôzne koláče. K týmto sa vždy podávala melta káva. Táto káva sa pila od smädu namiesto čaju. Keď nebol doma chlieb alebo koláč, podávala sa s narýchlo upečeným sódovníkom. Z múky, mlieka a sódy bikarbóny sa uhnietlo cesto, z neho sa vyformovali placky a piekli sa na vymastenom pekáči. Moja stará mama varievala kávu vždy ráno vo veľkom trojlitrovom hrnci. Nechávala ju potom stáť na múriku po celý deň a kto mal chuť, tak sa obslúžil. A keď náhodou prišla návšteva, dostali domáci chlieb s domácim maslom a kávou."
Medzi pochúťky, ktoré však neboli každodenným jedlom, patrili aj "pampúške". Toto vyprážané pečivo je známe na celom Slovensku a volali ho aj fánky, koblihy, pampúchy, harouky, či šišky. Do ľudovej stravy prenikla príprava vyprážaného pečiva z meštianskej kuchyne, kde bola známa už od stredoveku. Tak sa toto pečivo začalo pripravovať najskôr v dedinách, ktoré boli v blízkosti miest a najmä tam, kde bolo dosť bielej múky a tuku na vysmážanie. Tejto maškrte sa pripisovala aj ochranná a plodonosná funkcia a bola tiež obradovým pečivom. Na stoloch musela byť na fašiangy, na Nový rok, ale vyprážané pečivo sa nosilo aj šestonedieľke a robievalo sa aj pri dôležitých poľnohospodárskych prácach ako bola kosba a žatva. Šišky sú dodnes obľúbenou pochúťkou, každému sa však nepodaria. Ich tajomstvo je ukryté aj v nasledujúcich radách:
* ak je cesto príliš husté, šišky počas smaženie pukajú, ak je zasa redšie, vsakujú do vnútra tuk a strácajú ľahkosť. Preto počas spracovávania cesta ho treba podľa potreby buď zahustiť múkou alebo zriediť smotanou
* lepšie je dať menej cukru než veľa. Sladké cesto ťažšie kysne a počas pečenia sa pripaľuje
* liehovina chráni šišky pred nadmerným prenikaním tuku. Staré gazdinky vedia, že liehovinu treba vlievať aj do tuku vo chvíli, keď sa tuk začína v hrnci zohrievať
* trochu šafránu rozpusteného v mlieku spôsobí, že šišky budú sfarbené do zlatožlta
* šišky sa smažia na miernom ohni. Ak sa na ich povrchu vytvorí naraz tmavohnedá kôrka, cesto zostane v strede surové
Šišky plnené makovou plnkou
500 g polohrubej múky, 30 g droždia, 2,5 dcl mlieka, vanilkový cukor, trocha soli, 1 vajce, maslo, masť na vyprážanie. Plnka: mak, 2 jablká, cukor, mletá škorica.
Postup: Z letného mlieka, cukru a droždia si pripravíme kvások. Po vykysnutí ho pridáme do polohrubej preosiatej múky. Potom pridáme vajce, štipku soli, vanilkový cukor a rozpustené maslo a vypracujeme cesto. Keď sa odlepuje od rúk aj misy je hotové, prikryjeme ho a na teplom mieste ho necháme vykysnúť. Potom ho vyklopíme na pomúčenú dosku a rozvaľkáme. Vykrajujeme z neho kolieska, ktoré naplníme makovou plnkou, okraje pozorne zlepíme a ešte necháme podkysnúť. Masť rozohrejeme a šišky vyprážame tak, že v tuku musia plávať. Hotové šišky posypeme práškovým cukrom.
Haruľa na plechu
9 stredne veľkých zemiakov, 3 strúčiky cesnaku, 1 vajce, soľ, rasca, tuk.
Postup: Zemiaky postrúhame, necháme odtiecť prebytočnú vodu, pridáme pretlačený cesnak, vajce, soľ, rascu, dôkladne premiešame a potom masu vylejeme na vymastený plech. Rozotrieme ju tak, aby bola rovnomerná a pečieme. Asi 10 minút pred dokončením ju vyberieme, potrieme sadlom a navrch poukladáme kúsky chleba. Vrátime do rúry a pečieme do zlatista.
Papsún
Haruľa, cibuľa, hladká múka, masť, soľ, ocot.
Postup: Keď nám zostala haruľa, môžeme z nej urobiť papsún. Na tuku usmažíme nadrobno nakrájanú cibuľku, pridáme hladkú múku a urobíme zápražku, zalejeme ju mliekom a rozvaríme na omáčku, osolíme, pridáme trochu octu a natrháme do nej harule. Ešte chvíľu prehrejeme a môžeme podávať s chlebom.
Prekladané pečené rezance
Hladká múka, 1 vajce, soľ, strúhanka, slivkový lekvár, mak, mleté orechy, cukor, maslo.
Postup: Tradičným spôsobom urobíme širšie rezance, ktoré vyvaríme. Potom do vymasteného a strúhankou vysypaného pekáča ukladáme vrstvu rezancov, posypeme makom a cukrom, opäť vrstvu rezancov, slivkového lekváru, rezance a orechy s cukrom a nakoniec rezance. Všetko polejeme rozpusteným maslom a zapečieme.
Braja
Voda, kukuričná múka, soľ, údená slanina.
Postup: Do 2 litrov vriacej osolenej vody vsypeme kukuričnú múku a za stáleho miešania uvaríme hustú kašu. Varechou vyberáme masu na dosku, robíme z nej placky, ktoré necháme vychladnúť. Údenú slaninku pokrájame na kocky a do ružova opražíme. Placky ukladáme na tanier, polejeme ich masťou so škvarkami. Podávame ako hlavné jedlo s kyslým mliekom.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
