Vikingov boli vedci ešte pred tridsiatimi rokmi presvedčení, že hrdinské ságy o Bjarnim či Leiffovi Erikssonovi, sú len starými poverami. Ale vykopávky na Newfoundlande potvrdzujú, že Erikssonova noha bola pravdepodobne naozaj noha prvého Európana, ktorá vstúpila na americkú pôdu. Žiadni zo spomínaných dobrodruhov sa v "novom svete" neusadili natrvalo a ani výraznejšie neovplyvnili jeho zaujímavú kultúru. To sa však začalo meniť v roku 1492, príchodom Taliana Krištofa Kolumba....
Po "objavení Ameriky" janovským moreplavcom na seba nenechali dlho čakať ani výpravy ďalších Európanov do "veľkej zeme na západe". A neboli to poznávacie zájazdy, ale drancovanie, vyvražďovanie a násilné pokresťančovanie domorodých obyvateľov. Conquistadori, lebo tak sa týmto španielskym dobyvateľom vravievalo, sa pred 480 rokmi vrchovatou mierou pričinili o zánik vyspelej aztéckej civilizácie.
Historické pramene i ústne tradovania hovoria o tom, že aztécky panovník Montezuma II vládca bohatej ríše, ktorá sa rozprestierala na území dnešného Mexika bol niekoľko týždňov vážne znepokojený. Jeho čarodejníci mu dennodenne prinášali zvesti o rôznych znameniach, ktoré neveštili krajine nič dobré. V chráme boha vojny Huitzilopochtliho náhle vypukol požiar, voda v jazere Texcoco začala vrieť a niekoľko okolitých domov popraskalo, navyše mal sám Montezuma videnie, v ktorom sa k jeho krajine blížilo mnoho neznámych bojovníkov. Deň zániku aztéckej ríše sa blížil...
Aztékovia navyše práve v tom čase očakávali príchod boha Quetzalcoátla zobrazovaného ako opereného hada ktorý sa mal podľa legiend vrátiť z východu a opäť zasadnúť na trón. Jedného dňa priniesli poslovia Montezumovi šokujúce správy. Na pobreží sa z obrovských plavidiel vylodili bieli muži s "vlasmi aj na brade", ktorí si priviezli veľký "hrmiaci stroj" vrhajúci kamenné gule. Aztécky panovník predpokladal, že na ich čele stojí Quetzalcoátl a poslal cudzincom zlato, potraviny i zajatcov s tým, aby opustili jeho územie. To návštevníkov ešte viac utvrdilo v tom, aké neuveriteľné bohatstvo má táto ríša.
Vodcom "bielych mužov" bol Španiel Hernán Cortés. Miestodržiteľ dnešnej Kuby, Diego Velasquez ho ustanovil za veliteľa výpravy, ktorá mala pátrať po zlate. Cortés dostal skupinu asi 400 conquistadorov ozbrojených puškami, kušami, mečmi i kopijami s koňmi, ktoré Aztékovia nepoznali a príšerne sa ich báli.
Španieli sa po štedrých Montezumových daroch ihneď vydali na pochod do hlavného mesta ríše Tenochtitlánu, alebo jazerného mesta. Keď sa doň po dlhej ceste 8. novembra 1519 nakoniec dostali, neverili vlastným očiam. "Naskytol sa nám tak úžasný pohľad, že sme nevedeli, či to, čo máme pred sebou je sen, alebo skutočnosť", vyjadril sa jeden z Cortésových vojakov. Tieto pocity ešte umocnil Montezumov sprievod, ktorého pred cudzincov doniesli na nosidlách pod baldachýnom zo zeleného peria, zdobeného zlatom, striebrom a drahými kameňmi.
Po tom, čo si obaja mocní muži vymenili dary, sa Španieli vybrali so sprievodom na prechádzku po hlavnom meste. Tenochtitlán opisovali conquistadori ako "mesto snov", ktoré sa svojou polohou a krásou nedá s preplnenými a špinavými európskymi mestami ani porovnať. Keď však Cortés zbadal chrám, kde kňazi vykonávali rituálne obety, všetko tam bolo postriekané ľudskou krvou a zapáchalo hnijúcim mäsom, uvedomil si, že sa musí stať pánom situácie.
Jeho vojaci Montezumu zajali a donútili, aby s nimi odišiel dobrovoľne, ako rukojemník. Hoci bolo Aztékov v hlavnom meste až 250 tisíc, ich kyjaky, kamene a šípy sa strelným zbraniam a jazdcom na koňoch nemohli rovnať. Počas Cortésovej neprítomnosti zmasakrovali Španieli asi 600 Aztékov a Tenochtitlán sa zmenil v jedno veľké bojisko. Cortés sa po návrate pokúsil situáciu upokojiť a vyzval Montezumu, aby prehovoril k svojmu národu. Len čo panovník vystúpil na balkón, trafil ho neznámy útočník kameňom do hlavy a on na mieste zomrel. Potomkovia dnešných Mexičanov následne vyhnali conquistadorov z mesta a na trón nastúpil posledný aztécky vládca Cuauhtémoc.
Vodca Španielov sa spojil s vojskom Velasqueza i s bojovníkmi kmeňa Tlaxcala, zarytými nepriateľmi Aztékov a 28. decembra 1520 sa pustil obliehať Tenochtitlán. Jeho obyvatelia sa hrdinsky bránili vyše 90 dní, no keď ich nepriatelia odrezali od zdrojov pitnej vody, museli kapitulovať. Posledné mesto kedysi bohatej a prekvitajúcej ríše padlo Španielom do rúk 13. augusta 1521. Hernán Cortés, aztécky Quetzalcoátl, tak svoje kráľovstvo nakoniec získal.
Autor: maťo
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
