záludnosť. Obava zo zániku partnerovho citu posilňuje túžbu po ňom. Keby sme sa utvrdili v presvedčení, že partner je na nás absolútne závislý, že je "trvalo náš", naša vlastná láska by časom vyhasla. Práve rozpor medzi túžbou po absolútnej istote a nemožnosti úplne sa zmocniť druhého, zabezpečuje vnútornú dynamiku vzťahu, umožňuje jeho vývoj a trvanie. Preto tiež väčšina ľudí intuitívne považuje žiarlivosť za sprievodný znak, ba merítko intenzity vzájomnej lásky. A naopak, nedostatok žiarlivosti sa považuje za znepokojujúce znamenie ľahostajnosti.
Lenže dávať žiarlivosť do súvislosti s intenzitou vzťahu znamená chápať ju predovšetkým ako prejav silnej citovej závislosti - to hovoria psychológovia. Upozorňujú aj na to, že žiarlivosť môže byť tiež osobnostný rys úplne nezávislý na konkrétnom vzťahu. Okrem toho poznáme žiarlivosť majetnícku, kedy žiarlime na partnera, ktorý je nám v podstate citovo ľahostajný, ale nechceme, aby ho "vlastnil" niekto iný. Mysliteľ Krišnamurti napísal: "Tam, kde je svetlo, nie je tma. Temnota nemôže skrývať svetlo. Kde je žiarlivosť, tam nie je láska". To, že láska a žiarlivosť sa vylučujú, dokazuje azda najlepšie existencie tzv. sadistickej žiarlivosti. Charakterizovať sa dá takto: "Viem, že vedľa mňa trpíš, ale nedovolím, aby ti s niekým iným bolo lepšie, iba ak by som vedel, že ťa bude týrať viac, než ja!"
Žiarlivosť je jeden z najsilnejších najdeštruktívnejších a najbolestnejších citov. Spolu so sebeckosťou a netoleranciou sa považuje za najčastejšiu príčinu partnerského rozvratu. Začína nenápadne láskyplným mileneckým žiarlením, postupne získava nutkavý charakter a v závere môže mať až podoby bludu. Človek postihnutý takýmto bludom žiarlivosti neakceptuje žiaden argument, ktorým sa upodozrievaný partner chce obhájiť. Je neochvejne presvedčený o jeho vine a nedokáže ním otriasť ani najlogickejší dôvod ročného telefonátu, neskorého príchodu atď. "Dôkaz vernosti nejestvuje" - tvrdí odborník na žiarlivosť MUDr. Miroslav Plzák vo svojom 'Manželskom jude'. Dôkaz nevery áno "ale jej odhalením sa utrpenie žiarlivého partnera ešte umocní".
Proti žiarlivosti nie je žiaden liek, iba správne reakcie, t. j. na žiarlivcove imektívy vôbec netreba reagovať. Ak pretrvávajú, odíďte na čas z bytu, dohodnite sa na čiastočnom odlúčení ako prevenciu žiarlivosti napr. na dvoch večeroch v týždni, ktoré strávite mimo domova a oddelene. Nekompromisne treba trvať na zmene partnerovho správania aj s podmienkou: buď prestaň
alebo sa rozídeme! Je možné, že žiarlivecký blud môže byť aj prejavom duševnej choroby - psychózy a vtedy treba navštíviť psychiatra.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
