baktériami žiť. Sú všade - vo výškach, v pôde, vo vode, v rastlinnej i živočíšnej ríši. Prežijú v extrémnych podmienkach, množia sa trebárs v 11 stupňoch Celzia pod nulou alebo termofilné baktérie sú prispôsobené na život v horúcich prameňoch pri teplotách nad 100 stupňov Celzia. Niektoré sa dobre cítia v kyseline sírovej, poznáme baktériu, ktorá vydrží oveľa vyššiu radiáciu ako človek. Nevieme si ani dosť dobre predstaviť ich veľkosť či tvar, pretože 0,1 mikrometra sa rovná desaťtisícine milimetra. Niektoré nám môžu škodiť, ale aj slúžiť. Nech robia jedno alebo druhé, je to premyslené. Objavil ich v 17. storočí Anthony van Leeuwenhoek, keď ich ako prvý človek zbadal vlastnoručne vyrobeným mikroskopom. V 19. storočí Louis Pasteur objavil akú majú úlohu pri vzniku rôznych chorôb. Podobne aj Róbert Koch, ktorý objavil veľký počet baktérií zodpovedných za rad chorôb a vymyslel princípy izolácie baktérií.

Ľudské baktérie milujú teplo a vlhko. Niektoré potrebujú k svojmu rastu kyslík a vyskytujú sa preto na koži alebo v dýchacom systéme. Hlboko v tkanivách, v zažívacom systéme alebo vo vnútri rán sú naopak baktérie, ktoré kyslík neznášajú. "Dobré" baktérie chránia sliznice a bránia ich proti "zlým" susedom a nežiaducim návštevám. Ak ich však oslabíme napr. dôkladnou prehnanou hygienou, "zlí hostia" sa ihneď nasťahujú a spôsobia nám trebárs zápaly alebo plesňové ochorenia.

Baktérie človeku škodia, ale aj slúžia. Tým, ktoré vyvolávajú choroby, hovoríme patogénne. Podľa svojho tvaru sa delia na tri hlavné skupiny: koky (guľovité), bacily (tyčinkovité) a spirochety (špirálovité). Do skupiny chorôb spôsobovaných kokmi patria: pneumonia (zápal pľúc), tonzilitída (zápal mandlí), bakteriálna endokarditída (zápal vnútornej vrstvy srdcového svalu), meningitída (zápal mozgových blán), toxický šokový syndróm a najrôznejšie ochorenia kože. Na bacily sa môžeme sťažovať pri tuberkulóze, čiernom kašli, tetanuse, brušnom týfuse, záškrte, salmonelóze, botulizme. Spirochety zodpovedajú napr. za syfilis, leptospirózu, boreliózu, ktorú šíria kliešte, známu tiež ako Lymeskú chorobu.

Baktérie sa zvyčajne preukážu kultiváciou na umelých pôdach, preto sa pri podozrení na bakteriálne ochorenie kultivujú vzorky krvi, moču, hlienu, stolice.

Niektoré baktérie nám robia užitočné služby. Využívame ich napr. v potravinárstve pri výrobe piva, vína, syrov, jogurtov. Látky "pre život" sa označujú ako probiotiká. Opakom sú antibiotiká, ktoré sú zamerané proti baktériám. Bez baktérií by sme si nemohli dopriať žiadne lukulské hody, pretože nám pomáhajú tráviť a tiež vytvárať v čreve vitamíny skupiny B.

Bez kontaktu s baktériami by sa naše telo nevedelo tráviť proti žiadnej chorobe. Niekoľko sto miliónov rokov sa nastavovala rovnováha medzi mikroorganizmami a človekom a tento proces prebieha aj dnes. Stály styk s mikroorganizmami učí náš imunitný systém reagovať na "votrelcov". Keď malé deti oblizujú predmety, jedia piesok a hrajú sa v blate, budujú si základy svojej odolnosti. Človek vystavený sterilnému prostrediu bez baktérií sa potom ťažko môže vysporiadať s normálnym "zamoreným" svetom. Odborníci si dokonca myslia, že prekonať v detstve relatívne bezpečné infekčné choroby je okrem iného veľmi užitočné aj proti neskoršiemu ochoreniu na cukrovku či leukémiu. Rozumné a vyvážené vystavovanie vplyvom rôznych bacilov odmalička je dôležité aj pre získanie odolnosti voči alergického ochoreniu ako je astma, senná nádcha či ekzémy.