starších a starých ľudí na celkovej populácii a nápadne rýchlo sa predlžuje priemerný vek, ľahko pochopíme dôležitosť týchto otázok. Na druhej strane sa ukazuje, že procesom starnutia iba začíname rozumieť.
Donedávna sa tradovalo, že ľudia, ktorí veľmi dlho žijú, stávajú sa senilnými. Senilita je populárny termín, označujúci vážnu stratu pamäti, zhoršenie, zmätenie, prípadne dezorganizáciu mysle. Zo sto ľudí má približne 85 skutočné problémy s týmito prejavmi, ktoré však môžu súvisieť s reakciou na lieky, nedostatkami vo výžive, ako aj s ochorením mozgu. Z toho vyplýva, že úpadok mentálnych schopností zvyčajne spôsobuje skôr nejaká choroba než starnutie.
Máme viac dôkazov o tom, že intelektuálny rast v neskorších rokoch pokračuje. Rozhodujúca je kvalita života. Ak sa niekto ustavične neučí, nerastie ani intelektuálne. Nečinná staroba je príčinou psychickej staroby.
Niektorí ľudia trpia úzkosťou z výkonnosti svojej pamäti. Ak máme 40 rokov a zabudneme nejaké číslo, nerobíme si z toho až takú ťažkú hlavu. Keď máme 65 rokov a zabudneme nejaké meno, máme z toho hrôzu. A pritom sa človek vo väčšine prípadov nemusí obávať. Pokiaľ nie je strata pamäti trvalá a nerobí človeka neschopným, nie je príznakom choroby. Na druhej strane je pravda aj to, že pamäť vekom slabne.
Ako si pomôcť? Už starí Rimania mali postup, nazývaný metóda loci, pri ktorej označili určité miesto v dome tak, aby im to niečo pripomínalo. Je to ako uzlík na vreckovke. Praktickejšie je používať poznámkový blok a zaznamenať si, čo máme v priebehu dňa urobiť.
Najväčším problémom staroby je však izolovanosť človeka vo všetkých jej významoch. Z nej pramení väčšina ťažkostí - fyzických i psychických. Najlepšou zbraňou proti izolovanosti je aktivita. Aktívny vzťah k životu si zabezpečíme zachovaním kladného postoja k sebe a svojmu sociálnemu okoliu. Pestovaním takých činností, ktoré v sebe zahrňujú prvky plánovania, a napokon vyrovnaním sa so svojím životom a vekom.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
