aspirín.
Keď sa povie vŕba (salix), vybaví sa viacerým veľkonočný korbáč alebo niektorý z prútených výrobkov. Avšak naši predkovia pre ňu mali aj iné použitie. Už v antike (Hippokrates, Plinius starší) poznali jej liečebné účinky, a preto používali kôru, listy a miazgu z vŕby na prípravu rôznych liekov, predovšetkým proti horúčke a bolestiam. Tieto lieky sa s úspechom predpisovali po storočia, iba na základe praktických skúseností.
Až v 19. storočí - v súvislosti s rozvojom chémie - bol objavený aj dôvod týchto účinkov: podarilo sa izolovať najprv salicín a neskôr aj kyselinu salicylovú. A práve kyselina salicylová je tá látka, ktorá pôsobí proti horúčkam a bolestiam. Ukázalo sa však, že na druhej strane má negatívny účinok na sliznicu, ktorý môže viesť až k popáleninám - hlavne sliznice žalúdka.
V roku 1853 sa mladému francúzskemu chemikovi Charlesovi Frederikovi Gerhardtovi podarilo v laboratórnych podmienkach acetiláciou oboch vyššie uvedených látok pripraviť kyselinu acetylsalicylovú. Tento objav však nebol farmaceuticky využitý.
Hlavné zásluhy tak určite patria nemeckému chemikovi Felixovi Hoffmannovi. V auguste v roku 1897 - keď hľadal liek na reumatické ochorenie svojho otca - objavil nový postup výroby kyseliny acetylsalicylovej, ktorý mohol byť využívaný v priemyselnom meradle a ktorý viedol k získaniu čistého a stabilného produktu. Po vykonaných klinických skúškach bola rýchlo preukázaná prednosť tejto kyseliny pred kyselinou salicylovou. Takže už 1. februára 1899 mohla nemecká firma Bayer, v ktorej vo farmaceutickom oddelení Hoffman pracoval, uviesť na trh svoj nový výrobok, ktorý si hneď 6. marca toho istého roku nechala zapísať do obchodného registra pod značkou Aspirin (skratkové slovo z acetyl-spirsalic-acidin).
Aspirin sa vydal dobýjať svet. Spočiatku bol predávaný vo forme prášku v charakteristických liekovkách, ale veľmi rýchlo - približne okolo roku 1904, začala jeho distribúcia vo forme známych bielych tabletiek, ktoré umožňujú presnejšie dávkovanie.
Ihneď po uvedení na trh zaznamenal aspirín obrovský úspech a začali ho nazývať zázračným liekom alebo tiež univerzálnym liekom. Bol používaný pri liečení mnohých chorôb od chrípky cez migrénu, bolesti zubov až po reumatizmus a artrózu.
Aj napriek niektorým negatívnym vlastnostiam je dnes rozšírenie a spotreba aspirínu vo svete udivujúca. Patrí medzi desať najpredávanejších liekov na svete. V roku 1969 absolvoval aj cestu na Mesiac na palube vesmírnej rakety Apollo 11. Vyrába sa v sedemdesiatich krajinách sveta. Celosvetová spotreba je odhadovaná na 45 000 ton, čo reprezentuje nepredstaviteľné množstvo 11 000 000 000 tabletiek.
Za vysvetlenie mechanizmu pôsobenia aspirínu vďačíme predovšetkým anglickému lekárovi Johnovi Vaneovi, laureátovi Nobelovej ceny v roku 1982. Túto získal práve za odhalenie účinkov aspirínu.
Bolo už uvedené, že aspirín je vynikajúcim pomocníkom pri teplotách, bolestiach hlavy a pri migrénach. Preventívne sa odporúča aj proti kardiovaskulárnym ochoreniam a cievnym mozgovým príhodám. Podľa niektorých vedcov sa pri dávkovaní 75 - 325 mg denne znižuje riziko srdcového a mozgového infarktu až o 25 percent. Aspirín sa odporúča dokonca aj ako prevencia rakoviny hrubého čreva, kde sa podľa štúdií znižuje úmrtnosť o 40 percent.
Každý rok je napísaných okolo 3 500 štúdií o použití aspirínu a výskumy v tejto oblasti ďalej pokračujú. Je zrejmé, že pri svojich sto dvoch rokoch je aspirín stále ešte mladíkom.
Autor: ji
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
