zobrazuje rytina zo 16. storočia od cestovateľa Olafa Magna. Morské hady, mornáre, skutočne existujú, avšak merajú najčastejšie len jeden, najviac dva-tri metre. Človeku zvyčajne neublížia, hoci ich rybári vyberajú zo sietí holými rukami. Obzvlášť na Filipínach lovia morské hady pre mäso. Do styku s nimi prichádzajú občas aj potápači, ku ktorým zvedavé hady priplávajú a niekedy sa im dokonca ovíjajú okolo nôh či harpún. Nikdy však potápača ani plavca nenapadnú. Poznáme do 50 druhov mornárov, rozšírené sú iba v teplých vodách Indopacifiku. Všetky sú jedovaté, ich jedy sú neraz prudkejšie než jedy kobier a štrkáčov. Jedové zuby mornárov sú drobné, sotva prehryznú kožu človeka. Do rany obyčajne jed ani nevstrieknu alebo len nepatrné množstvo. Uhryznutá osoba spravidla pocíti iba malú bolesť, asi ako po pichnutí špendlíkom, nanajvýš ako po bodnutí komárom. Celkom výnimočne je uštipnutie smrteľné. Na jed mornárov sú citlivé predovšetkým ryby, ich hlavná súčasť potravy. Mornáre lovia aj menšie hlavonožce.
Morské hady sa dokonale prispôsobili životu vo vode. Chvost majú bočne sploštený na plutvu. Záklopky na nozdrách bránia vode vniknúť do pľúc. Dýchajú vzdušný kyslík, no vydržia ponorené 30 - 40 minút. Väčšina druhov je živorodých a vôbec neopúšťa more. Len niektoré sú obojživelné a rozmnožujú sa na pobreží, aby nakládli vajcia medzi rastliny a kamene. Po znáške sa vracajú späť do mora. Iba mornár žltohlavý zotrváva na súši dlhšie a ani počas pobytu vo vode sa od brehov príliš nevzďaľuje. Je sivomodro sfarbený, s čiernymi rovnomernými pásikmi, pripomína príbuzné suchozemské koralovce. Takisto ostatné mornáre ostávajú v blízkosti pevnín a ostrovov, len mornár dvojfarebný obýva aj šíry oceán. Je najrozšírenejším morským hadom, nápadný kontrastným sfarbením, hornú časť tela má čiernu a spodnú žltú. Môže byť nebezpečný pre človeka, podobne i mornár bungarovitý. Ten je špinavožltý s hustými pásmi, veľmi podobný na obávaného suchozemského bungara. Žije pri Sundských ostrovoch a Filipínach. Bežným zástupcom je tiež mornár ploský, modrosivý až tmavozelený had zdobený priečnymi čiernymi pásmi. Rozšírený je od brehov Indie až do austrálskych vôd. Vo Veľkej koralovej bariére pri Austrálii nachádzame mornára divného. Má ceruzkovito zúženú prednú časť tela, čo je výhodné pre prehľadávanie štrbín v skalách a koraloch.
Podobne ako ostatné plazy aj vodné hady sa rady slnia. Nehybne sa vystrú pri hladine, s obľubou blízko plávajúcich driev a iných predmetov, azda preto, aby unikli pozornosti žralokov a veľkých dravých rýb. Niekedy sa zhromažďujú do hustých húfov a plávajú spoločným smerom. Ich ťah pravdepodobne súvisí s rozmnožovaním, podobne ako hromadné putovanie rýb na neresiská. Najväčšie pozorované zhromaždenie vykázal mornár obrovský, vytvoril húf dlhý niekoľko kilometrov s počtom jedincov presahujúcim jeden milión.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
