Františka Oľhu (na obr.) do Prešovského samosprávneho kraja. „Nielen, že sa nám začala vytvárať dvojsmenná prevádzka, ale z obcí ako Žehňa a Mirkovce dochádza denne sto detí do školy v Prešove. Na strane druhej zase 50 detí z Tuhrinej dochádza do školy do Žehne." Podľa Oľhu toto je potrebné okamžite riešiť. Hoci provizórnou prístavbou školy. „Šlo by to aj tým spôsobom, že Jednota v Tuhrinej by odpredala budovu obecnému úradu. A obecný úrad by následne vytvoril podmienky pre zriadenie aspoň dvoch - troch tried základnej školy."
Ako poznamenal, v súčasnom období sa starostovia viac ako inokedy zaujímajú o školstvo. Veď nakoniec od júla prejde školstvo do ich kompetencií. „Som presvedčený, že cez poslanecký zbor, teda vyšší územný celok, musia byť problémy školstva radikálne riešené." Zároveň dodal, sa to netýka len obcí od Červenice po Mirkovce, ale všade tam, kde sú rómske osady. Na otázku, koľko teda okres Prešov potrebuje dobudovať škôl v obciach, skonštatoval, že „okamžite šesť".
Pokračoval tvrdením, že ak v Národnej rade prejde zákon o predškolských zariadeniach, a najmä o povinnom nultom ročníku, potom bude treba zo štátneho rozpočtu vyčleniť miliardy a z obecných rozpočtov veľké tisíce. „Neviem, ako to obce zvládnu. Lebo my chudobným dávame ešte do vienka veci, na ktoré budú musieť doplácať."
František Oľha poznamenal, že z pozície okresného úradu sa usilujú, aby prostredníctvom budúcoročného rozpočtu dali v školstve aspoň trochu do poriadku veci, ktoré štát zanedbal. „Ak by som mal možnosť rozhodnúť, tak určite by som v prvom rade investoval do malotriedných škôl." Podľa Oľhu je problémom malotriednych škôl získať napríklad aj kvalifikovaných učiteľov. „Učiteľom i nepedagogickým pracovníkom treba v tých vzdialenejších oblastiach vytvoriť podmienky. Možno sa bude zdať smiešne, ale za socializmu na týchto neatraktívnych pracovných zaradeniach mali isté výhody."
Zástupca prednostu prešovského okresného úradu poukázal aj na fakt, že aj pri tohtoročnom sčítaní obyvateľstva sa rómska populácia hlásila k slovenskej národnosti, čo vo výsledku znamená pokles Rómov v Prešovskom okrese. „Sami si tým zhoršujú pozíciu." Tiež zdôraznil, že na neriešenie rómskeho problému, hlavne vzdelávacieho, doplatí celá naša spoločnosť a to vo veľmi krátkom čase. „Viem, že ľudia hromžia, že sa dávajú peniaze do Rómov, ale musia si uvedomiť, že ak sa problém nebude razantne riešiť dnes, tak sa nám to vráti ako bumerang." Na našu poznámku, že zasadením rómskej problematiky do volebného programu si vybral ťažký oriešok, Oľha povedal: „Nikdy som nebol populista. Rozhodol som sa tak preto, že dennodenne sa s rómskym problémom stretávam na okresnom úrade."
Napokon sme náš rozhovor nasmerovali do diania v Strane občianskeho porozumenia (SOP), za ktorú František Oľha kandiduje do Prešovského samosprávneho celku. „Politickí surfisti z našej strany už odišli. Zostali len tí, ktorým nejde o osobný prospech, ale ideu a myšlienku." Podľa Oľhu sú politickí surfisti tí, ktorí stále naskakujú na novú politickú vlnu. Na tú, čo práve ide hore. „Veď mnohí ľudia, ktorí sa dostali do funkcií cez SOP, počnúc od štátnych tajomníkov, krajských a okresných úradov, jednoducho zabudli na stranu." Títo ľudia by si podľa neho mali sami pre seba vyvodiť dôsledky.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
