ktorú sú kladené určité nároky podľa funkcie miestnosti, ale aj estetické požiadavky. Konštrukčne podlahy pozostávajú z vrchnej nášľapnej vrstvy, pod ktorou môžu byť rôzne podkladové a izolačné vrstvy zabezpečujúce tepelnú, zvukovú a vodotesniacu izoláciu, až po dolnú vyrovnávaciu vrstvu. Podľa typu miestnosti a prevázky v nej sú rôzne aj nároky, takže vrstiev bude niekoľko, alebo je nášľapná vrstva uložená priamo na vyrovnávacej. V predošlých častiach venovaných podlahám sme sa venovali rozdeleniu podláh podľa nášľapných vrstiev do skupín, bližšie sme sa zatiaľ venovali dreveným podlahám a dlažbám.
Pre nenáročnosť pokladania, relatívne nízku cenu a ľahkú údržbu si veľkú obľubu získali aj podlahové povlaky, ktorých vďaka vývoju nových materiálov pribúda na trhu stále viac. Väščina z týchto materiálov dáva bezprašný, pružný, nepriepustný povrch. Taktiež škála farieb a vzorov je nekonečne pestrá, takže v dobre zásobenej predajni si môže vybrať každý. Pri bežných teplotách tieto materiály netrpia zmenami veľkosti a na svetle sú farebne stále. nevýhodou je nízka odolnosť voči mechanickému poškodeniu a proti dlhodobému pôsobeniu tlaku ťažkých predmetov (väčšie kusy nábytku na nôžkach).
Podlahové krytiny sa vyrábajú v pásoch rôznej dĺžky, pričom rozpätie sa pohybuje zhruba od 10 až do 30 metrov. Pásy sú široké zväčša 150 alebo 200 cm, pri niektorých druhoch sú aj užšie. Taktiež hrúbka týchto podlahovín je rôzna, záleží od materiálu z ktorého sú vyrobené, od 1,2 do 4 - 5 mm. Môžu byť jednovrstvové, t. j. jednoliata farebná hmota prestupuje celou hrúbkou povlaku, alebo dvoj- či viacvrstvové, kde vrchná vrstva je zafarbená prípadne rôzne profilovaná, nižšie časti majú izolačné vlastnosti, dolná vrstva je vo farbe zodpovedajúcej výrobnému postupu a slúži na styk s podkladom.
Najstarším, klasickým druhom podlahovej krytiny je linoleum, vyrábané z prírodných materiálov. Spodnú vrstvu tvorí juta, do ktorej je lisovaná nášľapná vrstva z prírodných živíc. Linoleum sa v obmedzenom množstve vyrába, pre pomerne vysokú cenu je málo využívané.
Povlaky z gumy majú vysokú trvanlivosť a pružnosť, sú odolné proti kyselinám a lúhom, preto sa hodia na použitie do kuchýň, komôr a pod. Sú známe pod názvom Zlinolit alebo Matadorit, vyrábané v hrúbke 3 až 4 mm.
Medzi najbežnejšie podlahové krytiny patrí skupina výrobkov z PVC (polyvinylchlorid). Niektoré druhy majú na rube izolačnú vrstvu, ktorá zvyšuje akustickú účinnosť. PVC sa dodáva v šírkach do 200 cm a priemerná hrúbka je 3 mm. Sú lacné, dobre sa udržiavajú a v predaji je široký výber farieb aj dezénov. Z novších druhov je to napríklad Sloviplast GRAFIK, dvojvrstvová heterogénna krytina. Spodná vrstva je vytlačovaná fólia z plnenej zmesi PVC, do ktorej je kašírovaná vrchná nášľapná vrstva z mäkčeného PVC. Povrch môže byť hladký alebo upravený dezénovaním. Sloviplast GRAFIK je dodávaný na trh v balíkoch po 14 m s hrúbku 1,5 mm a so šírkou 150 cm. Táto podlahovina nie je vhodná na voľné kladenie, takže ju lepíme na dokonale rovné cementové potery. Odporúčané sú lepidlá značiek Uniflex, Duvilax, Akrylex alebo Vulkán.
Ďalšiu skupinu vinylových heterogénnych krytín tvoria výrobky značky Lino Fatra. Pod obchodnými názvani Domo, Dual, Novoflor a Fatraflor nájdeme krytiny so šírkou 150 cm, skladajúce sa z dvoch vrstiev. Úžitková vrstva je potlačená imitáciou dreva alebo mramoru (obr. 1), môže byť dezénovaná. Sú pomerne tenké, od 1,4 do 2 mm.
K tejto značke patria aj krytiny Odona a Market, ktoré sú zložené až zo štyroch vrstiev (obr. 2). Vrchná je transparentná, pod ňou farebná, podložku tvorí polyesterové rúno. Dostať ich v pásoch 200 cm širokých a 20 m dlhých.
Skupinu homogénnych podlahovín Lino Fatra tvoria aj výrobky Antistatik, Prim, Komfort a Strip. Sú v celej hrúbke (1,5 - 2 mm) rovnakého zloženia, takže nášľapná vrstva je zhodná s hrúbkou podlahovej krytiny. Vyrábajú sa vo forme dlaždíc s rozmerom 605x605 mm a sú vhodné aj do objektov s ťažkým namáhaním. Navyše, krytiny Antistatik, Prim a Strip patria do skupiny elektorstaticky vodivých podlahovín, takže majú schopnosť odvádzať elektrostatický náboj vznikajúci na povrchu.
Výrobky na báze PVC sa dobre čistia, stačí voda s trochou saponátu, treba ich však chrániť pred znečistením syntetickými farbami, atramentom, ale aj pred dlhodobým či opakovaným kontaktom s gumou (podrážky obuvi), ktorá necháva nezmazateľné čierne šmuhy. Krytiny dodávané v kotúčoch treba pred lepením rozvinúť a nechať stabilizovať povrch až 48 hodín. Krytiny lepíme vyššie uvedenými lepidlami, ktoré nanášame zubatou stierkou na suchý, odmastený podklad bez trhlín a nerovností. Podlaha musí byť dostatočne izolovaná proti spodnej vlhkosti, teplota pri lepení nesmie poklesnúť pod +15°C.
Lepidlo po nanesení necháme odvetrať, pričom čas zasychania je rôzny (záleží od miestnych podmienok - teplota a vlhkosť vzduchu, intenzita vetrania a pod.). Oschnutie zisťujeme rukou: ak sa pri dotyku prsta a jeho odtiahnutí netvorí tzv. vlas, ale vrstva je ešte lepivá, je vhodný čas na lepenie.
Autor: Peter MUNA
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
