koníčku venovať už v detstve a v dospelosti prerastie zvyčajne v sympaticku vášeň. Presvedčili sme sa o tom, i na minulotýždňovom stretnutí zberateľov zo Slovenska i zahraničia, ktorí zaplnili priestory Ferrocentra. Srdce každého zberateľa a sympatizanta, pri pohľade na množstvo krásnych kúskov, zaplesalo. Ako prvý nám padol do oka, garant celého podujatia Ján Tóth zo Slovenskej numizmatickej spoločnosti v Košiciach. Ten sa nám popýšil svojou nádhernou zbierkou mincí.
"Tie najvzácnejšie mám doma. Tu som doniesol len tie, ktoré chcem predať, alebo vymeniť."
Ale i medzi nimi sme našli kúsky, ktoré sú veľmi žiadané.
"Napríklad tieto antické konkrétne byzantské mince. A toto tu je najstaršie platidlo, aké mám. Je to opracovaný pazúrik, niekoľko tisíc rokov starý," prezradil nám J. Tóth. I on pri spomínaní na začiatky svojej vášne, potvrdil teóriu, že so zberateľstvom sa začína už v detstve.
"Mal som asi šesť rokov. Mama rýľovala v záhrade a pritom našla staré mince z čias Márie Terézie. Tak to všetko začalo. Prvú mincu, ktorú som získal samozrejme ešte stále mám."
Svoje prvé exponáty si každý zberateľ cení, najmä z nostalgických dôvodov. Nie je tomu inak, ani u Aleny Paulikovej, ktorá na stretnutí zberateľov predstavila svoju unikátnu zbierku brošní:
"Moja prvá brošňa bola s vtákmi tukanmi. Dostala som ju ako dieťa a odvtedy sa začala moja vášeň pre tieto ozdobné predmety. Najprv som si ich kupovala z úplne normálnych dôvodov. Chcela som sa nimi ozdobiť. Potom, keď už tých kúskov bolo viac, začala som z nich vytvárať zbierku. Mám ich niekoľko stovák, a zatiaľ sa mi zmestia do jedného hlbokého šuflíka."
Ako nám tiež prezradila, kvôli zaujímavému exponátu, neváha absolvovať i ďaleké cesty:
"Keď sa o niečom dozviem, neľutujem čas ani námahu. Mnohokrát brošňu odkúpim, ale niektorí chcú za ňu inú zberateľskú relikviu, ako napríklad starú knihu, alebo časť nejakého prístroja. Vykupujem i časti brošní, pretože si ich opravujem sama."
Nás zaujala i krásna zbierka starých zbraní. Pri stole s relikviami, najmä z posledných svetových vojen, bolo neustále množstvo záujemcov. Na odbyt išli najmä staré vojenské odznaky. Zbierku militárií vlastní Olbrych Herbet z Trenčína, ktorý nám prezradil:
"Začal som zbierať už v mladosti. Som pôvodom sudetský Nemec a po skončení vojny, nám hrozil odsun, takže sme sa presťahovali na Slovensko. Vždy ma fascinovali staré vojenské relikvie. Momentálne mám niekoľko tisíc kúskov, ktoré zaplnili celý dom."
Ako povedal, jeho priateľka s ktorou žije, si už na to zvykla:
"Keď sme minule bielili, mesiac nám trvalo, kým som všetky exponáty zvesil a vyčistil a opäť po maľovaní vystavil. Zbierku si nesmierne cením. Dal som si ju pistiť na 5 miliónov korún."
Kvôli kuriozitám, ani O. Herbert neváha precestovať tisíce kilometrov a exponát získať aj z druhého konca sveta. Nám predviedol, krásne staré pušky. Jednu anglicku, čiže enfielt z čias kolonizácie Indie a ďalšiu rusku - mosim, vyrobenú vo Fínsku, ktorú používali donskí kozáci. Najviac si však cení starú maketu Hitlerovho auta, ktoré získal za 56 tisíc korún na burze v Čechách:
"Na svete sú len 3 kusy tohto modelu," netajil hrdosť nad vzácnym zberateľským artiklom.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
