náhodou nelámali. A práve tá nehybnosť je významnou správou: V atmosfére vzrušených diskusií o usporiadaní po budúcich voľbách stále väčšmi naberá na sile otázka: Ak sú percentá dlhodobo stabilizované, odkiaľ sa berie trúfalosť mnohých strán predpokladať, že by sa ešte mali URČITE otočiť či významnejšie meniť?
Hoci je celá kauza špekulatívna (volebné roky sú spravidla dramatickejšie ako "obyčajné"), zvyšuje sa iste pravdepodobnosť, že o jedenásť mesiacov uvidíme ten istý stereotypný obraz, ktorý už teraz servírujú prieskumy. Ak teda jednou z najfrekventovanejších námietok proti "tolerančnej zmluve" KDH napríklad je, že predbieha udalosti, tak popri súhlase treba jedným dychom dodať, že trend preferencií u všetkých štyroch hlavných agentúr prepožičiava takýmto úvahám čiastočnú legitimitu. Problém akurát je, že sa uvažuje nahlas.
O tom, že voľby vyhrá HZDS, dnes už ani v koalícii nikto nepochybuje. Mimochodom - aj toto môže byť problém. Nebýva zvykom, pri akýchkoľvek horibilných rozdieloch, aby konkurencia dopredu dvíhala ruky nad hlavu. To je psychologický moment, ktorý možno HZDS tiež pomáha. Tak či inak, Mečiarovo hnutie prekonalo krízu z referendového obdobia pred rokom, keď sa prepadávalo hlboko pod 25 percent. Odvtedy mikroskopicky, s výkyvmi v rámci štatistickej chyby, ale pozvoľna stúpa. Toho výrazom je temer 31 percent u Markantu, čo je vôbec najvyšší zásah HZDS po dvoch rokoch (v ďalších troch - 27,5; 26; 25,5).
Stabilita hnuťostrany poukazuje tiež na zbytočnosť, ak nie priam kontraproduktívnosť tematizovania integračnej neprijateľnosti HZDS; navzdory neustálemu pripomínaniu zvnútra i zo zahraničia vykázala táto agenda nulový, ak nie záporný efekt. Koaliční stratégovia majú najvyšší čas, aby taktiku prehodnotili.
Smer, zdá sa, definitívne vyčerpal rezervy, z ktorých nasával v čase svojho raketového vzostupu. Dnes sa dá povedať, že ide o fixne pätnásťpercentnú (plus-mínus štatistická chyba) stranu (Markant, UVVM 15, MVK 14, Focus 14 a pol). Teda v priemere spadol oproti minulému roku o cca 2-3 percentá. Nepríjemný je trend pre Fica potiaľ, že šplhať vyššie je pre neho už rovnako namáhavé, ako pre konkurenciu. Priaznivou správou pre Smer ale je, že s pribúdajúcim časom vyprcháva aj jeho najväčší handicap - prelietavosť narýchlo zverbovanej voličskej základne.
Novembrové čísla potvrdili, že SMK je už jasnou "trojkou" slovenského partajného rybníka. Pre túto etnickú stranu, s priemerom už trvalo jasne nad 10%, pravidelne hlasuje v prieskumoch už pomerne významné množstvo "čistých" Slovákov. Bugár a spol. nestratili nič ani driblingom a mäkkosťou pri reforme verejnej správy a majú skvelý nábeh stať sa vôbec najsilnejšou pravicou na Slovensku.
To závisí ale tiež od schopnosti SDKÚ, či sa dokáže po zbrzdení svojho pádu ešte aj "odkopnúť" nahor. Fakt je, že strmý pokles "ministerskej strany" v jarných a letných mesiacoch sa už zastavil a to v bezpečnej vzdialenosti od "hranice smrti". Dvakrát deväť (MVK, Markant) a dvakrát 10 percent je však v medziročnom porovnaní viac ako bieda - za posledný rok stráca najviac práve SDKÚ, prišla cca o tretinu pôvodných voličov.
Pavol Rusko a spol. si môžu blahoželať - po novembrových výsledkoch sa už dá smelo povedať, že ANO má našliapnuté do parlamentu (6,8; 7,4; 9,4; 7,9). Silná televízia je jednoducho vplyvná televízia - pokiaľ Rusko nepríde o licenciu či priamy vplyv nad obrazovkou, otázkou zostáva iba toľko, či existuje akýsi prirodzený plafón, na ktorom sa zastaví vzostup mediálnej strany, alebo sa v rytme čo mesiac-to percento Rusko pretancuje až do závesu HZDS, prípadne ešte aj pred Smer.
Jasný je prepad SNS, ktorá je na "spriemerovanej" šestke, ale u Markantu a UVVM už iba o desatiny nad hladinou. Podprahové percentá konkurencie - PSNS - potom zreteľne dokresľujú, že "národniari" sa rozčesli asi v pomere 3:1 v prospech Malíkovej odnože. Špeciálne tu ale bude vývoj ešte veľmi turbulentný. Malíkovú a spol. môže už v decembri stiahnuť pod vodu obskúrne divadlo okolo registrácie PSNS.
Najvzrušujúcejšie sú každomesačne prieskumy pre subjekty predstavujúce klasické politické prúdy. Práve konzervatívne KDH a socialistická (??) SDĽ sú totiž tie dve strany, ktoré nemajú trvalý pobyt ani nad, ani pod päťpercentnou hladinou, ale sa striedavo, od prieskumu k prieskumu, vynárajú a ponárajú. Podstatné je vedieť, že to všetko sa deje v rámci štatistických chýb, takže robiť z jednotlivých výsledkov kategorické súdy typu "do parlamentu by sa už nedostalo KDH" (posledný Focus - 4.2) je absolútna tuposť.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.