Maturita po novom skomplikuje štúdium terajších gymnazistov
Prešov - V týchto dňoch vrcholí diskusia a končí pripomienkovanie návrhu nového školského zákona. Minister školstva Milan Ftáčnik zároveň informoval
Redakcia SME
Písmo:A-|A+ Diskusia nie je otvorená
o novej vyhláške ministerstva školstva o ukončení štúdia na stredných školách, známej skôr pod názvom Maturita po novom. Podľa slov Slavomíra Hrinka (na obr.) z Gymnázia na Konštantínovej ulici (GK2) v Prešove obsahuje navrhovaný zákon i nová vyhláška zásadné nedostatky. "Keďže Maturita po novom by mala začať platiť už od roku 2004, zasiahne to už terajších prvákov a druhákov na gymnáziu," uviedol S. Hrinko, pričom upresnil, že pre nich je už vystavený učebný plán, ktorý nie je možné zo dňa na deň meniť.
Ešte pred prijatím vyhlášky nám povedal, že problémom je, že v návrhu je pre gymnáziá uvedená ako piaty, a zároveň povinný predmet matematika. "Som zásadne proti tomu, pretože ľudia sa majú rozvíjať v tom, na čo majú nadanie," skonštatoval Slavomír Hrinko, ktorý je, mimochodom, matematikárom. Tento návrh sa síce do Maturity po novom nedostal, avšak gymnazisti si budú musieť zvoliť jeden prírodovedný predmet a nebudú maturovať zo štyroch, ale z piatich predmetov. "Nemyslím si, že je to dobré, že sa bude maturovať z piatich predmetov. Narúša to učebný plán a myslím, že štyri predmety úplne stačili. Na vysokú školu potrebujú študenti dva, maximálne tri predmety, podľa novej vyhlášky však budú musieť prebrať i také, ktoré potrebovať nebudú," povedal S. Hrinko, ktorý mieni naďalej spomínaný materiál pripomienkovať.
Ako zdôraznil, na GK2 sa vyučuje podľa alternatívneho učebného plánu, na ktorého tvorbe sa podieľal a s ktorým "škola dosahuje úspechy, pričom už tento plán prechádza aj na iné školy". Základom alternatívneho učebného plánu je, že medzi povinnými predmetmi je slovenský jazyk, dva cudzie jazyky a telesná výchova, zvyšné predmety si volia študenti podľa toho, čo chcú ďalej študovať na vysokej škole.
Ďalej podotkol, že pripravovaný zákon o základných a stredných školách obsahuje tiež viacero nedostatkov. "Zistilo sa, že žiaci sú preťažení a nový zákon umožní, aby žiak prebral len 60 až 70 percent učiva," povedal učiteľ Hrinko, pričom poznamenal, že nie je na škodu, ak žiaci budú pri niektorých predmetoch menej zaťažení. No zároveň položil otázku: "Budú to rešpektovať vysoké školy?" Ak budú školy chcieť dobre pripraviť žiakov na vysokoškolské štúdium, budú musieť pre nich rozšíriť učivo z konkrétnych predmetov na sto percent. Na to je však potrebné prispôsobiť učebný plán. "Nový zákon tiež predpokladá, že učebný plán vytvorí ministerstvo a bude pre školy záväzný. Presnejšie pre cirkevné a súkromné školy má byť záväzný na 80 percent, pre štátne na sto percent." Podľa Hrinkových slov by bolo vhodnejšie, aby si aj štátne školy mohli z dvadsiatich percent vytvoriť vlastný plán a "vyjsť v ústrety žiakom, a poskytnúť im vzdelanie podľa ich vlastných predstáv".